Aj keď si nepripúšťal, že by ho náhle zdravotné ťažkosti mohli položiť, predsa len dokončil najväčší zo svojich projektov. Tesne pred smrťou išiel na doraz, skenoval fotografie, tlačil a písal. „V poslednom období zápasil s ťažkou chorobou. Aj keď bol chorý, pracoval a bol vyťažený,“ povedal Novému Času jeho blízky priateľ Norbert Šlachta. Kniha, ktorá zachytáva jeho život v 500 fotografiách, by mala vyjsť už onedlho ako jeho spomienka.
Karol Kállay začal mať zdravotné problémy pred štyrmi mesiacmi. Zúčastnil sa na vernisáži Czech Press foto, ochorel a odvtedy sa to s ním ťahalo. „Bol to najmä zápal pľúc a veci podobného charakteru,“ povedal Novému Času Norbert Šlachta, ktorý bol aj jeho dlhoročným spolupracovníkom a jediným galeristom. „Bol to skvelý človek, priateľský, mal mimoriadny rozhľad. Nesmierne si ho všetci vážili a chodili sa s ním radiť. Miloval svoju rodinu a priateľov. Je to pre nás všetkých nesmierne bolestivá rana. Nikto to nečakal,“ povedal Novému Času smutne galerista. Kállay bol podľa jeho slov úžasný človek, miloval svoju prácu a snažil sa ju robiť čo najlepšie.
Aj napriek zdravotným problémom pracoval. Až keď sa však jeho stav zhoršil, začal pracovať na plné obrátky, aby dokončil svoje najväčšie dielo, ktoré chystal už dlhší čas. „Urobil maketu knihy Fotoreporting, ktorá bude vydaná v Nemecku. Je to 500-stranová publikácia, je tam jeho celoživotné dielo, je to jeho pocta, jeho životná kniha, kde na 500 stranách bude jeho 500 fotografií. Do poslednej chvíle skenoval, tlačil, robil vo fotoshope. Bolo obdivuhodné, že viac ako 7 až 8 hodín denne sedel za počítačom. Medzitým komunikoval s celou obcou, kultúrnou, politickou, ale aj umeleckou, s priateľmi a so známymi. Do poslednej chvíle bol vyťažený.Ten zlom nastal veľmi rýchlo. Za posledné dva-tri týždne,“ dodal Šlachta. Jeden z najuznávanejších fotografov tak stihol to, čo si najviac prial. Celoživotné dielo v jednej knihe, ktorá má ľuďom pripomínať, ako videl svet cez fotoaparát.
Svojimi fotkami ohúril celý svet
Karol Kállay vyštudoval Vysokú školu ekonomickú a Univerzitu J. A. Komenského v Bratislave. V roku 1954 zrealizoval svoju prvú knihu Slovenské rieky. Samostatne vystavoval od roku 1956. Bol členom Medzinárodnej federácie umeleckej fotografie a držiteľom titulu EFIAP (Excellence de la Féderation Internationale de l’Art Photographique), čo je najvyššie ocenenie. Redakcia magazínu GEO v Hamburgu mu v roku 1992 udelila titul Fotograf roku 1992.
Počas svojej kariéry fotografoval pre magazíny Spiegel, Stern, Focus, Paris Match, Tutto Turismo a iné. Získal aj cenu Leopolda J. Danihelsa za umelecké aktivity v Los Angeles v USA. Bol členom prestížnej agentúry BILDERBERG v Hamburgu a jeho reportáže sú známe po celom svete. Svoju tvorbu bilancoval na vyše 80-ich osobných výstavách doma i v zahraničí. Fotil nielen obyčajných ľudí a osobnosti, ale aj krásne modelky, krajinky a pôžitky života. Právom patrí medzi najlepších fotografov súčasnosti.
Ukážky z Kállayovej poslednej knihy Fotoreporting:
