Poslanci rozhodli, že od septembra im zanikne trestnoprávna imunita. Za bolo 144 zákonodarcov. Po novom sa tak už poslancom neprepečie takmer nič. Prípady z minulosti, keď sa poslanci dopustili prehreškov a nepykali za ne, sa už nebudú opakovať.
Koniec všetkým výhodám! Slovenskí poslanci už konečne nebudú mať trestnoprávnu imunitu rovnako ako voliči, ktorí im zverili do rúk moc. Na včerajšej schôdzi o tom jednohlasne rozhodli zákonodarcovia. Dohodli sa na tom spoločne všetky parlamentné strany. Poslanci budú po novom nepostihnuteľní už len za výroky prednesené v pléne alebo orgánoch Národnej rady a za hlasovanie, a to aj po skončení ich mandátu.
Na vzatie poslanca do väzby však bude nevyhnutný súhlas parlamentu. Na zadržanie člena parlamentu v prípade pristihnutia pri páchaní trestného činu bude potrebný súhlas mandátového a imunitného výboru. Ak ho nevydá, bude poslanec okamžite prepustený. O prichytení zákonodarcu pri čine bude polícia musieť upovedomiť predsedu Národnej rady a šéfa spomínaného výboru. „Rozhodli sme sa, že v tejto chvíli budeme plniť objednávku v tom rozsahu, v akom ju chápeme, že od verejnosti prišla. Teda zrušenie trestnoprávnej imunity poslancov,“ vysvetlil pred časom Radoslav Procházka (KDH).
Poslanci však trestnoprávnu imunitu ponechali sudcom. Pavol Paška (Smer-SD) potvrdil zámer zrušiť imunitu pre sudcov, ešte predtým však zdôraznil potrebu diskusie. Verí, že v spolupráci so zástupcami sudcovského stavu a ministra spravodlivosti vznikne novela ústavy, ktorou prídu sudcovia o trestnoprávnu imunitu.
Politológ: Imunitu zrušili so zaťatými zubami
Zrušenie trestnoprávnej imunity poslancov ocenili aj viacerí odborníci. Napriek tomu, že poslanci hlasovali jednohlasne, mnohí politológovia sú presvedčení, že si imunitu nezrušili s nadšením. „Bola zrušená so zaťatými zubami. Určite je však dobré, že sme po desaťročiach odstránili kategóriu nadľudí,“ povedal Ján Baránek z agentúry Polis. Návrh na zrušenie trestnoprávnej imunity podpísali predsedovia všetkých poslaneckých klubov. Priestupkovú imunitu si poslanci zrušili koncom predchádzajúceho obdobia. Po podpísaní noviel prezidentom prídu o imunitu 1. septembra.
Politici, ktorých chránila imunita:2. októbra 1997 - Jána Belana (HZDS) nevydali
Poslanci mandátového a imunitného výboru neodporučili plénu vydať na stíhanie poslanca HZDS Jána Belana za dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobil ťažké ublíženie na zdraví žene, ktorú zrazil ešte predtým, než zasadol do parlamentných lavíc. Vyšetrovanie nehody nebolo ukončené, keďže Belan získal imunitu.
24. februára 1999 - Gustáva Krajčího (HZDS) vydali
Národná rada vydala súhlas na trestné stíhanie poslanca Gustáva Krajčiho (HZDS) v kauze zmareného referenda. Poslanec čelil obvineniu zo zneužitia právomocí verejného činiteľa, podvodu v súvislosti s referendom vyhláseným prezidentom v roku 1997 a protiprávnym vyplatením odstupného bývalému štátnemu tajomníkovi ministerstva vnútra.
3. februára 2000 - Ivana Lexu (HZDS) vydali
V roku 1999 parlament vydal súhlas na trestné stíhanie bývalého riaditeľa SIS a vtedajšieho poslanca HZDS Ivana Lexu v piatich prípadoch. Išlo o zavlečenie M. Kováča ml. do cudziny, neoznámenie krádeže sledovacieho vozidla, fingovanú kúpu triptychu Klaňanie sa troch kráľov, umiestnenie nástražných výbušných systémov počas mítingu KDH a o kauzu monitorovacieho zariadenia na odpočúvanie mobilných telefónov.
Lexa skončil vo väzbe, keď sa dostal na slobodu, ušiel. Dolapili ho v roku 2002 v Juhoafrickej republike a opäť putoval na niekoľko mesiacov za mreže. Niektoré prípady boli zastavené počas vyšetrovania, iné sa dostali aj pred súd, ten však Lexu oslobodil a kauzy únosu prezidentovho syna sa týkala amnestia, ktorú vydal v roku 1998 premiér Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident.
22. júna 2000 - Imricha Sládečka (SOP) vydali
Národná rada vydala súhlas na trestné stíhanie nezávislého poslanca Imricha Sládečka v súvislosti s kauzou vedenia firmy Centrogel.
21. septembra 2000 - Víťazoslava Morica (SNS) vydali
Rozhodnutím 65 poslancov stratil imunitu člen zboru Víťazoslav Moric (SNS). Bolo tak možné začať vyšetrovanie, či svojimi výrokmi na adresu Rómov naplnil podstatu trestného činu podnecovania rasovej neznášanlivosti, keď verejne podnecoval k nenávisti k rómskemu etniku na Slovensku.
22. mája 2003 - Viliama Soboňu (HZDS) vydali
NR SR súhlasila s vydaním poslanca ĽS-HZDS Viliama Soboňu na trestné stíhanie. Bývalého šéfa Kúpeľov Sliač a Kováčová vyšetrovateľ koncom roku 2000 obvinil spolu so Stanislavom G. Trestného činu sa mali dopustiť v súvislosti so zriadením akciovej spoločnosti Casino Sliač Slovakia a jej prevádzkovaním.
27. novembra 2003 - Gabriela Karlina (HZDS) vydali
Exposlanec HZDS Gabriel Karlin bol prvým poslancom obvineným z korupcie. Polícia ho spolu s Milanom Mrázom zadržala v novembri roku 2003 v kancelárii HZDS v Banskej Bystrici s 500-tisíc korunami v kufríku. Tie im mal odovzdať policajný agent za to, že mu sprostredkujú stavbu telocvične. Okresný súd Karlina v máji 2005 odsúdil na rok väzenia, Mráza oslobodil. Odvolací senát pre procesné chyby rozsudok zrušil a nariadil nové pojednávanie. Prípadom sa začal zaoberať nový sudca.
Hlavný svedok, ktorý v prípade vystupoval ako policajný agent, zmenil výpoveď. V septembri 2009 sudca okresného súdu rozhodol, že Karlin aj Mráz sú nevinní. V apríli o rok neskôr rozsudok potvrdil aj krajský súd. Karlin vysúdil na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu 4 000 € ako náhradu nemajetkovej ujmy. V rozsudku z júna 2011 skonštatoval, že v procese proti Karlinovi došlo k prieťahom. Štát musí bývalému poslancovi zaplatiť aj 850 € ako náhradu trov konania.
11. marca 2004 - Milana Reháka (HZDS) a Igora Pinkava (nezávislý) vydali
|
|
|
Parlament vydal na trestné stíhanie poslanca ĽS-HZDS Milana Reháka a nezávislého poslanca Igora Pinkavu.
20. januára 2005 - Libušu Martinčekovú (SDKÚ) vydali
Parlament súhlasil s vydaním poslankyne za SDKÚ Libuše Martinčekovej na trestné stíhanie a zbavil ju imunity. Prokurátor podal žiadosť o vydanie súhlasu so stíhaním Martinčekovej v súvislosti s najväčšou slovenskou zločineckou skupinou, ktorá sa zaoberala obchodovaním s pohonnými látkami.
11. marca 2008 - Sergej Chelemendik (SNS) sa imunity vzdal
Poslanec SNS Sergej Chelemendik oznámil predsedovi NR SR Pavlovi Paškovi, že sa dobrovoľne vzdáva poslaneckej imunity. Urobil tak na žiadosť generálneho prokurátora Trnku vo veci zbavenia imunity v záujme spravodlivého vyšetrenia dopravnej nehody. NR SR dňa 22. mája 2008 s trestným stíhaním Chelemendika pre dopravnú nehodu nesúhlasila.
28. októbra 2009 - Jána Kvorku (Smer) nevydali
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady nevyhovel požiadavke generálnej prokuratúry a nevydal poslanca Smeru-SD Jána Kvorku na trestné stíhanie. Prokuratúra prišla k záveru, že Ján Kvorka sa v apríli 2006, t. j. v čase, keď ešte nebol poslancom, dopustil v Martinskom okrese obmedzovania osobnej slobody.
