Užíva si nový vzťah, ale priznáva, že v citoch je už opatrnejšia.
V Paneláku hráte veselú a hyperaktívnu nymfomanku Alicu. Máte s ňou niečo spoločné aj v realite?
Určite sme obe veselá kopa a spája nás smiech. Vnímam sa však veľmi konzervatívne, ale asi to nebude tak celkom pravda. (Smiech)
Inšpirovali ste sa pri vytváraní charakteru tejto postavy aj nejakou konkrétnou osobou?
Zo začiatku som dlho premýšľala, ako ju urobiť ináč. Keď mi prišli od Andyho scenáre, prečítala som si prvých päť častí. Alica v nich bola písaná ako „zákernáčka“, hoci ja som ju začala hrať veľmi srdečne. Poznám jednu ženu, ktorá je neskutočne hrmotná, srdečná, hlasno sa smeje, rozpráva nemiestne vtipy a všetkých obchytkáva. Povedala som si, že toto by mohlo byť niečo také, čo by mohla vlastniť aj Alica - byť mierne šibnutá.
Takže Alica vlastne pochádza z vášho súkromia?
Je to známa, len aby sa v tom nenašla. (Smiech) Ona sama o tom ešte nevie.
Andy Kraus vás v seriáli postavil pred ťažkú onkologickú tému - rakovinu. Máte vo svojom okolí aj vy sama osobnú skúsenosť s touto zákernou chorobou?
Áno, ako sa hovorí, nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. Aj v rodine sme mali niekoľko onkologických pacientov. Ale prvý šok nastal, keď som mala dvadsaťpäť rokov a zomrela mi najlepšia kamarátka. V tom čase som mala maličkého syna Jakubka a bola som plná energie. Práve vtedy mi volala, že sa musíme stretnúť. Odcestovali sme však s rodinou na dovolenku, a keď sme sa vrátili, už som sa s ňou nestretla. Nevedela som o tom, že je onkologickou pacientkou.
Hoci na začiatku 90. rokov sa vaša kariéra celkom sľubne rozbiehala, zrazu prišlo hluché obdobie a do pozornosti vás opäť dostal až Panelák. Nie je vám to ľúto?
Nie, lebo všetko je tak, ako má byť. Úspech netrvá večne. Človek je chvíľu v kurze, a potom zasa nemá príležitosti. Keď sa mi narodila dcéra Maruška, bola som šťastná mama a mala som v tom čase reláciu o varení. V podstate som sa stále niekde tak potichu motkala, ale nemalo to taký úspech ako Alica. Je to zvláštne - pre Slovenskú televíziu som urobila toľko relácií, inscenácií a rozprávok, a potom príde jedna Alica...
A aké sú vaše spomienky na éru relácií Zóna D a Štúdio kontakt, ktoré ste moderovali?
Boli to moje milované relácie. V Zóne D sú podľa mňa korene Alice, lebo práve tam sme skúšali všelijaké zábavné scénky. Myslím, že to malo vysokú sledovanosť a divákov to celkom bavilo. Dnes už sa niečo také nenosí a všetky informácie sa dajú nájsť na internete.
Prejdime k téme vzťahy. S vaším exmanželom, hercom Rasťom Rogelom (43), ste sa zoznámili ešte na vysokej škole. Po narodení syna Jakuba (20) ste však zistili, že si nerozumiete a išli ste od seba.
V podstate to prišlo veľmi skoro, bohužiaľ. Keď bol Jakub ešte malý, mala som veľa starostí. Musela som sa starať o syna, chodiť do práce a zabezpečovať to zo všetkých strán, keďže Rasťo bol vtedy bez práce. Nemala som čas a priestor riešiť nejaké problémy. Jakub nebol ešte ani prvák, keď sme sa obaja rozhodli, že spolu asi nebudeme šťastní.
Je pravda, že v tom čase Rasťo inklinoval k neonacizmu?
Samozrejme, že ani vtedy neskrýval svoje extrémistické názory , čo bol tiež jeden z dôvodov, prečo sa naše cesty rozišli. Hlásil sa k extrémistickým skupinám, s čím som sa ja nestotožňovala.
Ako dlho trval váš vzťah?
Na vysokej škole sme spolu chodili dva roky a vzali sme sa. Narodil sa nám Jakub, ale do štyroch rokov sme to zabalili.
Ste s exmanželom ešte v kontakte?
Nie, absolútne v žiadnom. Nevídame sa, ani nestretávame. Len náš syn Jakub, ktorý je už dospelý a od desiatich rokov má svoj mobil. Na spoločných stretnutiach sa tak s Rasťom dohodujú sami. Netuším, čo s ním je, ani čo momentálne robí.
A Jakub sa s otcom stretáva?
Áno, sú v kontakte. Je to predsa jeho otec. Stretávajú sa, len ja nie. A je mi tak dobre. (Smiech)
Potom, ako ste zabalili manželstvo s Rogelom, sa vám narodila ešte dcérka Maruška. Kto je jej otcom?
V niektorých článkoch to vyznieva, že ju mám s Rasťom. Žila som však s Maruškiným otcom, ktorý žil mimo republiky. Bol to taký vzťah na diaľku, ktorý trval 10 rokov.
Pochádzal váš vtedajší partner zo Slovenska alebo bol cudzinec?
Toto nebudeme rozoberať. Zatiaľ sa mi to podarilo udržať v príjemnom tichu.
Prednedávnom bolo po vašom boku vidieť nového muža, Mira Ondruša...
Nie je to žiadne tajomstvo, no nie je mi to zasa ani príjemné, keď sa o tom píše. Je z módneho biznisu a už roky sa venuje móde.
Kde ste sa zoznámili?
Na módnej prehliadke. (Smiech)
Takže muž s vkusom. Máte v Mirovi aj módneho poradcu a stylistu? Odporúča vám, čo si máte obliecť?
Nemôžem povedať, že by mi nejako odporúčal, ale jasné, že keď mi niečo pristane, povie mi to.
Ako dlho ste už spolu?
Budú to tri mesiace.
Čím vás ako muž zaujal?
To je to neopísateľné, nedá sa to povedať a nemá to nikto. Neviem to definovať, ale je to veľmi jedinečné.
Plánujete s ním aj spoločnú budúcnosť?
Vždy, keď sa zaľúbim, myslím si, že je to to pravé orechové. A mne sa to zatiaľ vždy časom vyvŕbilo, že to tak nebolo. Takže hovoriť niečo do budúcna mi príde tak trošku kacírske.
Možno aj po predchádzajúcej nepríjemnej skúsenosti...
Teraz som taký neromantický realista, ale stále verím, že na svete existuje muž, ktorý je moja druhá polovica.
Nedávno ste sa vyjadrili, že chcete muža, kvôli ktorému budete mať v bruchu motýle. Je váš nový objav Miro práve tento prípad?
Áno, som teraz veľmi šťastná, ale nechcem to zakríknuť. Nikdy totiž neviete, ako dlho to šťastie bude trvať.
Tvrdíte, že manželstvá, ktoré sľubujú veľkú lásku pred oltárom, sú vám smiešne. Išli by ste do chomúta opäť?
Keď ja som už jeden sľub dala a aj som ho dostala, no bolo mi to na dve veci - na nič a na starosti, preto už nechcem chodiť pred oltár a sľubovať. Vydávať sa už nechcem. Hoci raz som to už sľúbila, možno teraz mi to bude fungovať aj bez toho, aby som sa vydala.
Okrem nového muža vraj máte aj nové prsia. Boli ste na plastike?
Nemám problém sa k tomu vyjadriť, lebo nechodím na takéto záležitosti. A zapodievať sa tým, kto má aký nos, je čistá somarina. Odmietam sa k takýmto veciam vyjadrovať, lebo je kopec iných podstatnejších vecí.
