Dôvodom je finančná pomoc pre potápajúci sa bankový sektor. Slovinsko ako prvé spomedzi postkomunistických štátov Európskej únie (EÚ) zaviedlo v roku 2007 spoločnú európsku menu. Vláda v Ľubľane však poskytla finančnú injekciu najväčšej banke Nova Ljubljanska Banka (NLB), čo viedlo k prehĺbeniu rozpočtového schodku. Premiér Janez Jansa 27. júna varoval, že Slovinsku hrozí "grécky scenár". O dva dni na summite EÚ v Bruseli vyhlásil, že jeho vláda "robí všetko pre to, aby našla riešenie a vyhla sa pomoci zvonka".
Náklady Slovinska na obsluhu dlhov v júni vzrástli a výnos z jeho dlhopisu splatného v roku 2021 dosiahol v piatok 29. júna 6,1 %. "Je čoraz pravdepodobnejšie, že Slovinsko bude ďalšou malou ekonomikou, ktorá požiada EÚ o záchranný úver pre bankový sektor," tvrdí Michal Dybula, analytik banky PNB Paribas vo Varšave.
Minulý týždeň sa totiž stal piatym žiadateľom o pomoc z eurovalu ostrov Cyprus. Podľa prognózy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) výkon slovinskej ekonomiky v tomto roku klesne v porovnaní s vlaňajškom o 2 %.
Slovinci už začali šetriťVláda v Ľubľane už prijala sériu úsporných opatrení, vrátane zníženia sociálnych dávok aj platov vo verejnej sfére, aby zredukovala rozpočtové výdavky o 800 miliónov eur a udržala na uzde rozpočet, ktorý vlani dosiahol 6,4 % hrubého domáceho produktu (HDP). Verejný dlh Slovinska sa od vstupu do EÚ viac ako zdvojnásobil a vlani dosiahol 47,6 % HDP. Európska komisia vo svojej prognóze predpovedala, že v tomto roku sa ešte zvýši na 54,7 % HDP.
