Ani tri mesiace od havárie lietadla Lokomotivu Jaroslav sa spoluhráči Pavla Demitru († 36) nevedia zmieriť s jeho smrťou. Po utorňajšom exhibičnom súboji slovenskej reprezentácie s Duklou Trenčín, ktorý sa konal v deň nedožitých Paľových 37. narodenín, si aj aktéri zaspomínali na svojho dobrého kamaráta. „Bol veľký srandista a na jeho charakteristický smiech sa nedá zabudnúť,“ priznal Miroslav Šatan.
Budúci týždeň uplynú tri mesiace od chvíle, keď celé Slovensko zasiahla zdrvujúca správa o tragickom skone posledného reprezentačného kapitána. „To, čo sa stalo v septembri, je pre mňa zarážajúce a stále nemôžem uveriť tomu, že tu Paľo už nie je...“ ticho povedal Šatan, ktorý je Demitrov rovesník.
„Naše kariéry boli skoro identické. Najprv sme proti sebe hrávali v žiackej kategórii, on za Dubnicu, ja za Topoľčany, potom sme sa v Dukle stretli ako sedemnásťročné uchá. Podobne sme na tom boli aj v zámorí, keď sme sa rok predierali v nižšej súťaži, potom sme rovnako dlho pôsobili v NHL a stretli sme sa aj minulý rok v ruskej lige,“ povedal Miro Šatan a prezradil, čo mu Paľa pripomína: „Na jeho typický smiech sa nedá zabudnúť. Rovnako ani na jeho príhody, ktoré nám v šatni hovorieval.“
Podobné spomienky na Demitru má aj skalický virtuóz Žigmund Pálffy, ktorý tiež v utorok na ľade Dukly nechýbal. „Pamätám si najmä na jeho široký, no dobrácky úsmev. Bol to nielen vynikajúci hokejista, ale hlavne človek a obrovský srandista. V kabíne ho bolo furt počuť. Spomínam na Paľa zakaždým, keď vykorčuľujem na ľad. Je ho škoda,“ vyhlásil Žigo.
Ani Demitrov dlhoročný spoluhráč a priateľ Branislav Jánoš sa nevyrovnal s jeho odchodom. „Strata výborného kamaráta stále bolí a myslím si, že tak skoro to ani nevyprchá,“ zamyslel sa Jánoš a dojímavo dodal: „Keď sa Paľo na tento duel pozeral zvrchu, určite sa mu musel páčil.“
Jánoš si však spomenul aj na vtipnú príhodu. „Nezabudnem, keď bol ešte mladý a prišiel z Ameriky a mal drahé topánky, s ktorými machroval. Tak sme mu na ne sekundovým lepidlom prilepili puk, ktorý potom dával asi dve hodiny dole. Najskôr nadával, ale potom to bral s jeho tradičným úsmevom,“ pousmial sa Jánoš.
