Pri príležitosti 17. výročia vstupu Slovenska do EÚ to vyhlásil minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) s tým, že Slovensku sa v roku 2004 otvorili dvere do spoločenstva, ktoré zdieľa rovnaké hodnoty, akými sú sloboda a demokracia.
Minister poukázal, že štrukturálne financovanie z EÚ predstavuje 60 percent všetkých verejných investícií na Slovensku. "Modernizuje sa infraštruktúra, naši občania sa môžu zamestnať na pracovnom trhu s 500 miliónmi ľudí. Sme súčasťou jednotného trhu, ktorý nám umožňuje bezproblémový export našich výrobkov," vymenoval Mikulec.
Pripomenul, že rezort vnútra na projekty v roku 2020 čerpal granty z programov zahraničnej pomoci v sume viac ako 30 miliónov eur. Okrem iného aj na riešenie nepriaznivých situácií súvisiacich s ochorením COVID-19. "Pre mňa ako ministra vnútra je však mimoriadne zásadný fakt, že od vzniku EÚ vládne na starom kontinente najdlhšie obdobie mieru. A to si treba vážiť," poznamenal.
Aj podľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivana Korčoka (nominant SaS) sa EÚ stala prirodzenou súčasťou našich domácich politík, ako aj každodenného života našich občanov. Výhody členstva v EÚ vidí v možnosti občanov slobodne cestovať, pracovať, ako aj študovať v jej členských krajinách.
Vyzdvihuje tiež jednotný trh EÚ. Ten podľa šéfa slovenskej diplomacie zvyšuje ekonomický potenciál a atraktívnosť Slovenska pre investorov. Zároveň poskytuje slovenským podnikateľom trh s takmer 450 miliónmi spotrebiteľov. Doterajšia finančná podpora z európskych fondov podľa Korčoka zásadne prispela k výraznému rozvoju Slovenska. "Práve schválený plán obnovy bude ďalším žiadaným impulzom a finančnou injekciou na modernizáciu Slovenska, vrátane tak potrebnej zelenej a digitálnej transformácie," uviedol.
Obdobie členstva Slovenska v EÚ považuje za najúspešnejšie v histórii krajiny. Pripúšťa, že EÚ nie je bez chýb, ale pre Slovensko je základným politickým, ekonomickým a kultúrnym priestorom, ktorý poskytuje občanom bezpečnosť, stabilitu a prosperitu. Minister poukázal tiež na to, že dôvera verejnosti voči EÚ je v súčasnosti najvyššia za posledných desať rokov.
Ako ďalej uviedol, výročie členstva v Únii si Slovensko pripomína na pozadí riešenia viacerých kríz, od ekonomickej a finančnej krízy, cez migračnú krízu, odchod dôležitého partnera, ktorým je Spojené kráľovstvo, až po súčasnú pandémiu COVID-19. Tvrdí, že kríza zdôraznila potrebu diskutovať o možnostiach, ako zlepšiť akcieschopnosť a odolnosť Únie, a ako EÚ prispôsobiť tak, aby vyhovovala aktuálnym potrebám jej členských krajín a ich občanov.
Rezort diplomacie považuje za príležitosť pre celoeurópsku reflexiu Konferenciu o budúcnosti Európy, ktorá štartuje na Deň Európy 9. mája. "V centre tohto projektu musia byť občania. Máme silný záujem na tom, aby sa podujatia a diskusie preniesli do miest a obcí a aby sa do nich zapojilo čo najviac občanov, zástupcov samospráv, predstaviteľov podnikateľskej a akademickej obce, ako aj médií. Zapojme sa spoločne do formovania budúcej podoby európskeho projektu," doplnil štátny tajomník MZVEZ SR Martin Klus.
