Lukáš Parízek z Rady slovenských exportérov už ani nevidí časový priestor na zmenu, a preto volá po opatreniach pre našich exportérov aj mimo tohto plánu.
Pre slovenských vývozcov združených v Rade slovenských exportérov je zverejnený plán obnovy a odolnosti sklamaním. Pre export sa v ňom miesto nenašlo, hoci tvorí 90 percent HDP. Prečo, kde sa stala chyba?
Ťažko povedať, my sme dostatočne včas na to upozorňovali, zároveň sme aj zaslali oficiálne pripomienky, resp. návrhy ešte koncom minulého roka. Oficiálna odpoveď z ministerstva financií bola, že naše návrhy evidujú. Do následného konzultačného procesu Rada slovenských exportérov nebula prizvaná, hoci združuje viac ako 60 slovenských firiem, ale podľa vyjadrení našich partnerov SOPK a dnes aj APZ, AZZZ a RÚZ, sme o nič neprišli, nakoľko ani ich pripomienky zohľadnené neboli. Zdá sa, že vláda robí tie konzultácie alebo verejnú diskusiu iba pro forma, štýlom: vy môžete povedať čo chcete, a my to urobíme aj tak ako chceme. To však ja nevnímam ako konštruktívnu diskusiu.
Títo vývozcovia neboli zahrnutí do podpory v žiadnej z foriem pomoci štátu?
Nič konkrétne ohľadom podpory exportu nenájdete v žiadnych opatreniach ani v pláne obnovy. Pritom je to tak konkrétny dokument, že hovorí napríklad o nákupe tabletov pre seniorov. Čiže je rozpracovaný do detailu a opatrenia sú rozmenené na drobné. Samozrejme, niekto by mohol argumentovať, nakoľko exportéri sú podnikatelia, tak vlastne opatrenia pre podnikateľov sa ich tiež týkajú. To je síce pravda, ale export ako taký u nás nie je žiaľ téma, a nemáme k nemu príslušnú stratégiu, ktorá by nielen za niečo stála, ale sa aj plnila. Okolité štáty svoj zahraničný obchod masívne podporujú, napríklad Česi alebo Maďari.
Určite ste za svoje záujmy lobovali, aké boli argumenty proti?
Áno, snažili sme sa o to na všetkých príslušných ministerstvách, niekde to ide lepšie inde horšie, všetci však s nami komunikujú prakticky na najvyššej úrovni. Najaktívnejšie sa k tejto téme aj k Rade slovenských exportérov postavilo Ministerstvo hospodárstva a minister Sulík osobne. Nielenže sme boli prizvaní na pracovné rokovania, ale už tento celkový “lobing” prináša prvé výsledky a dnes pri predstavovaní priorít MH SR na rok 2021 má ekonomická diplomacia svoje miesto. Takisto ako aj EXPO Dubaj. To považujem za kľúčové a podporujem tento prístup ministerstva. A k tým argumentom proti, podľa mňa žiadne neexistujú, keď vám gro HDP tvorí export, tam nie je veľmi čo rozporovať.
Ako by ste si pomoc z plánu obnovy predstavovali? Aké konkrétne opatrenia by to mali byť?
Úprimne, pre systémové uchopenie exportu nie je ani tak dôležité odkiaľ pôjde táto podpora, podstatné je, aby si štát túto tému príslušne osvojil. Do plánu obnovy sme navrhovali 4 konkrétne opatrenia: dodatočné financovanie exportu; vytvorenie koordinačného centra exportu pre jednotné riadenie; vytvorenie jednej centrálnej databázy exportérov a opatrenia v oblasti digitalizácie a komunikácie. To je presne o tom, čo nedávno zaznelo na tlačovej konferencii MHSR, kompetencie aj financovanie je roztrieštené medzi viaceré inštitúcie, dochádza k duplicitám a neefektívnosti. My dnes napríklad ani nemáme v rámci štátu jasnú predstavu kto, kam a čo vyváža. Pritom tieto dáta by sa mali zbierať a vyhodnocovať. Naopak, my sa na Slovensku tvárime, že vyvážame iba autá.
Vláda musí návrh plánu zaslať do Bruselu do konca apríla. Ako chcete využiť tento čas?
V tomto ohľade som skeptický, nielen že na zapracovanie pripomienok už nie je časový priestor, ale najmä nevidíme tam vôľu kompetentných. Ale zopakujem, tieto opatrenia sa dajú urobiť aj mimo plánu obnovy, nie je na to treba až tak veľa financovania. Dá sa urobiť veľa a relatívne lacno z pohľadu štátneho rozpočtu. Plán obnovy vnímame ako v tomto smere nevyužitú príležitosť.
Spolu s predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory ste podpísali memorandum o spolupráci. Agrosektor dopadol v rámci plánu obnovy rovnako ako vy. Bude sa táto spolupráca týkať aj spoločného postupu pri snahe o doplnenie do Plánu obnovy?
Ja dúfam, že áno. Agropotravinárstvo vnímam ako prirodzenú súčasť slovenskej ekonomiky, a navyše s exportným potenciálom. Určite budeme s kolegami z SPPK hľadať prieniky a v prípade obojstranného záujmu budeme naše kroky spoločne koordinovať.
