Uviedla to v stredu tlačová agentúra Belga s odkazom na štúdiu holandskej platformy pre investigatívnu žurnalistiku Investico. Belga v tejto súvislosti pripomenula, že na celom svete sa vedľajšie účinky po zaočkovaní hlásia viac u žien ako u mužov. To platí aj v prípade veľmi zriedkavých prípadov trombózy, ktoré sa v súčasnosti dávajú do súvisu s vakcínou od firmy AstraZeneca.
Lareb, holandské centrum pre skúmanie nežiaducich účinkov liekov, doposiaľ dostalo 26.000 hlásení o takmer 152.000 rôznych vedľajších účinkoch očkovania, z toho 86,6 percenta hlásení podali práve ženy. Jedným z dôvodov však môže byť aj to, že ženy tvoria veľkú časť zdravotníckeho personálu a boli preto prednostne zaočkované.
Novinári spolupracujúci s Investico v tejto súvislosti preskúmali údaje z klinických skúšok publikované vo vedeckých časopisoch týkajúce sa piatich vakcín proti COVID-19: Pfizer/BioNTech, Moderna, AstraZeneca, Sputnik V a Janssen. Žiadne z týchto údajov neupozorňujú na rôzne vedľajšie účinky vakcín v závislosti od pohlavia.
Investico v tejto spojitosti pripomenul výskum vakcíny proti chrípke zo začiatku tohto storočia, ktorý ukázal, že najmä mladé ženy dostali oveľa viac očkovacej látky, ako bolo potrebné. Pre rovnaký stupeň účinnosti ako u mužov im podľa výskumu stačila polovičná dávka. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v roku 2010 odporučila, aby boli do testov vakcín štandardne zahrnuté aj fyziologické rozdiely medzi mužmi a ženami, čo sa však vlani pri vývoji vakcín proti Covid-19 nestalo.
"Ak ženy hlásia viac problémov (po očkovaní proti koronavírusu), nevieme, prečo sa tak deje," upozornila riaditeľka centra Lareb Agnes Kantová. Výskumníčka Chahinda Ghosseinová-Dohováz z Maastrichtskej univerzitnej nemocnice (UMC) podčiarkla, že rozdiely medzi pohlaviami by sa mali brať do úvahy ako dôležitý faktor nielen v prípade vakcín, ale aj pri vývoji liečebných metód voči covidu.
