Prvých 200 000 ruských očkovacích látok Sputnik V stále trčí v skladoch, už v marci pritom malo pribudnúť ďalších 400 000 kusov, ktoré z Ruska neprišli. Ani rozhodnutie Štátneho úradu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL), na ktoré všetci čakali, neprinieslo žiadne zázračné riešenie. Zistenia štátnych kontrolórov skôr vyvolávajú ďalšie a ďalšie otázky.
Najzarážajúcejšie je to, že ruský výrobca podľa ŠÚKL Slovensku nedodal všetky potrebné materiály na posúdenie účinnosti a bezpečnosti vakcíny. ŠÚKL z tohto dôvodu konštatuje, že „nebolo možné prijať záver o pomere prínosov a rizík vakcíny Sputnik V“. Hodnotiacu správu s týmto verdiktom dokonca odoslal už pred týždňom ministerstvu zdravotníctva. Na to, aby štátny ústav vedel vyvodiť konečný záver, by potreboval viac informácií, tie však z Moskvy neprichádzajú. Podľa hovorkyne ŠÚKL Magdalény Jurkemíkovej momentáne nie je možné zaujať konečné stanovisko k vakcíne „vzhľadom na množstvo chýbajúcich údajov od výrobcu, nekonzistentnosť liekových foriem a nemožnosť vzájomne porovnávať šarže používané v rôznych štúdiách a krajinách“.
Za odborným termínom nekonzistentnosť liekových foriem sa pritom skrýva ďalšie zvláštne zistenie. Vakcíny dovezené na Slovensko, ktoré ŠÚKL posudzoval, vraj nie sú identické s vakcínou, o ktorej písal prestížny vedecký časopis The Lancet. Práve štúdia v tomto odbornom periodiku bola pritom doteraz hlavným argumentom stúpencov používania vakcíny Sputnik V.
Ako je možné, že vakcína dovezená na Slovensko sa líši od tej, o ktorej písal The Lancet? „Možnosti ŠÚKL sú pri procese schvaľovania vakcíny obmedzené, najmä ak nemá k tomu patričnú dokumentáciu. Schvaľovanie vakcín nie je ani v jeho kompetencii, to je v súčasnosti len v kompetencii Európskej liekovej agentúry (EMA),“ hovorí epidemiologička a členka konzília pri ministerstve zdravotníctva Zuzana Krištúfková.
Aj ona opakuje starú známu mantru, že „vakcína Sputnik je dobrá vakcína, čo však neznamená, že by nemala byť schválená kompetentnými inštitúciami“. Každé liečivo, ktoré sa má používať, podľa nej musí najskôr prejsť schvaľovacím procesom.
Prehadzujú si ho
Kompetentní si momentálne tému Sputnik V prehadzujú ako horúci zemiak a nikto nevie presne povedať, aký bude ďalší postup. ŠÚKL konštatoval, že o prípadnom očkovaní Sputnikom rozhoduje ministerstvo zdravotníctva.
„V čase zaslania hodnotiacej správy boli k dispozícii výsledky z 11 zo 14 parametrov laboratórnej kontroly, zvyšné parametre by však nemali vplyv na stanovisko štátneho ústavu. (...) Štátny ústav i naďalej pracuje na zabezpečení laboratórnych testov dovezených šarží. ŠÚKL však bez dostatočných dôkazov nemôže prijať odborné stanovisko k pomeru prínosov a rizík vakcíny Sputnik V. O očkovaní danou vakcínou i naďalej rozhoduje Ministerstvo zdravotníctva SR,“ dodáva hovorkyňa ŠÚKL.
Nový minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský, naopak, po prvom rokovaní vynovenej vlády tvrdil, že loptička je stále na strane kontrolórov. „Počkáme si na konečné stanovisko ŠÚKL a potom sa rozhodneme,“ vyhlásil minister s tým, že sa v blízkom čase stretne so šéfkou ŠÚKL a počká si na informácie od nej. Neskôr však pripustil, že by na očkovanie Sputnikom mohol aj udeliť výnimku. Do hry vstupuje aj ďalšia možnosť. Vakcína Sputnik V by sa mohla využiť pri klinickej štúdii alebo takzvanej off label liečbe.
Tento návrh sa páči napríklad vicepremiérke a predsedníčke Za ľudí Veronike Remišovej. Tvrdí však, že vakcínu by aj tak najprv mala schváliť Európska lieková agentúra. Takéto využitie ruskej vakcíny si vie predstaviť aj epidemiologička Krištúfková. Účastníci štúdie by boli podľa nej „podrobne informovaní o rizikách a povinnostiach, ktoré z účasti v štúdii vyplývajú, a vyhodnocovala by sa účinnosť a bezpečnosť tejto vakcíny“. Krištúfková by sa dala aj sama zaočkovať Sputnikom, no len za predpokladu, ak bude schválený.
Najlepšia vakcína je totiž podľa nej „tá, ktorá je k dispozícii čo najrýchlejšie“. Práve preto si nemyslí, že by expresne rýchly dovoz ruských vakcín, ktoré na letisku osobne vítal okrem iných aj expremiér Igor Matovič, bol unáhlený či predčasný. Rozhodnutie totiž bolo prijaté v čase, keď bola na Slovensku veľmi zlá epidemiologická situácia. Snahou kompetentných bolo podľa nej „zaočkovať v čo najkratšom čase čo najviac ľudí“.
