Táto bieloruská opozičná líderka odišla do Litvy krátko po augustových prezidentských voľbách, ktoré miestna opozícia aj západné krajiny považujú za zmanipulované.
Bieloruská generálna prokuratúra uviedla, že Litvu požiadala o vydanie Cichanovskej do Bieloruska, aby tam mohla "čeliť stíhaniu" pre trestné činy proti verejnému poriadku, bezpečnosti a štátu.
Bieloruskí vyšetrovatelia tento týždeň oznámili, že Cichanovská plánovala so svojimi spolupracovníkmi podnecovať nepokoje a zmocniť sa vládnych budov v Homeli, druhom najväčšom meste krajiny. Samotná Cichanovská takéto tvrdenia odmieta, pripomína agentúra AFP.
Sviatlana Cichanovská bola vo voľbách z 9. augusta súperkou dlhoročného bieloruského lídra Alexandra Lukašenka. Kandidovala po tom, ako ústredná volebná komisia odmietla zaregistrovať ako uchádzača o kandidatúru jej manžela, známeho blogera a novinára Siarheja Cichanovského, ktorý je od leta väzobne stíhaný.
Podľa oficiálnych výsledkov ju Lukašenko porazil so ziskom vyše 80 percent odovzdaných hlasov, pričom ona dostala len približne desať percent hlasov. Opozícia však bieloruské považuje voľby za zmanipulované, rovnako ako aj EÚ a mnohé ďalšie krajiny sveta, ktoré odmietli uznať Lukašenka za legitímneho prezidenta.
Bezprostredne po ohlásení oficiálnych výsledkov vypukli v Bielorusku masové protesty, na ktorých došlo k tvrdým zásahom zo strany polície i hromadnému zatýkaniu tisícov demonštrantov.
Terčom bieloruských úradov sa v súvislosti s protestmi stali aj novinári a ľudskoprávni aktivisti, ktorí v krajine čelia mnohým súdnym sporom, čo odsudzujú medzinárodné ľudskoprávne organizácie. Vo februári podnikla tamojšia polícia razie v ich kanceláriách či domoch. Nedávno tiež na väzenie odsúdili viacero novinárov, ktorí spravodajsky pokrývali zmienené protesty i policajné zásahy na nich.
Cichanovská sa po odchode do exilu začala stretávať s lídrami EÚ a predstaviteľmi západných krajín. Počas nadchádzajúceho víkendu by mala byť v Ženeve, avšak dlhodobo sa zdržiava práve v Live.
Európska únia uvalila na Lukašenka a predstaviteľov jeho režimu sankcie za brutálne zákroky bezpečnostných zložiek proti účastníkom protestov, ako aj pre podozrenia z volebných podvodov. Dlhoročný bieloruský vodca sa však teší podpore Moskvy a odstúpiť zo svojho postu aj napriek sankciám odmieta.
