So súčasnými hudobníkmi, s otcami ktorých kedysi hrával karty a popíjal vínko, plánuje spolupráce. Aj po sedemdesiatke má totiž v talóne neuskutočnené sny.
Byť spevákom nie je práve najľahšie remeslo. Rozhodnutie Petra Stašáka venovať sa speváckej kariére malo aj iné úskalie. Mama z neho chcela mať farára: „Bola presvedčená, že veriaci človek musí byť slušnejší a lepší,“ spomína na mamu ôsmich detí, ktorá bola vo výchove konzervatívna a vďačí jej za to, že z neho vytesala gavaliera. „Keď niekto urobil niečo zlé, stalo sa to iba raz. Mama dbala na hygienické návyky, na stolovanie, na správanie sa k starším ľuďom…“
Napriek prísnej ruke nechala syna, aby išiel za osudom, ktorý si ho pritiahol. „Mama aj náš pán farár dúfali, že pôjdem študovať teológiu. No keď som vyhral medzinárodnú spevácku súťaž v Prahe a v jej porote sedel učiteľ košického konzervatória, ktorý ma hneď volal do školy, bola mama sklamaná. Povedala mi – choď na skúšky, aj tak ťa neprijmú.“ Jeho však prijali a začal študovať operný spev. „K spevu nás viedla všetkých, no nikdy si nepomyslela, že budem komediantom, ako to nazvala. Varovala ma, že komedianti nežijú dobre, rozvádzajú sa so ženami…“ Napriek tomu, keď prišli prvé vystúpenia, sedela v prvom rade a bola na syna hrdá. „Pyšne hovorila – to náš Peter spieva!“
