Táto pôvodom Spišiačka je tam podľa svojich slov proti svojej vôli a jej utrpenie zvyšuje fakt, že nemôže dojčiť novonarodenú dcérku Ellis. Preto žiada o pomoc kompetentné úrady a snaží sa spojiť aj s právnikom.
Františka (36) už sedem rokov žije u našich západných susedov so svojím rakúskym manželom Christophom (37). Vlani prežila obrovskú traumu. „Stalo sa to prvého februára, keď za záhadných okolností zomrel môj 2,5-ročný syn Simon. Snažili sa to hodiť na mňa, že som ho prešla autom pri maštali, ale ja som vtedy ani nebola doma...“ hovorí Františka.
„Okrem toho máme aj staršiu dcérku Miu (7), a keď sa nám pred týždňom narodila Ellis, bola som napriek starým útrapám šťastná. Všetko je však inak a veľmi, veľmi sa trápim,“ dodáva mamička, ktorá podľa vlastných slov stále nevie, prečo ju na psychiatrii držia: „Je to násilím a proti mojej vôli. Jednoducho potrebujem pomoc, musím si zohnať advokáta, aby mi poradil, ako sa odtiaľ dostanem preč. Zatiaľ to vyzerá na slovenského advokáta, pôsobiaceho vo Viedni. Navyše mi nasilu dávajú nejaké lieky a aj také, aby sa mi zastavila tvorba mlieka na dojčenie!“
Dôvod hospitalizácie
O okolnostiach umiestnenia na klinike a najmä o rozhodnutí, že jej vzali novonarodenú dcérku, vie len toto: „V pôrodnici som Ellis ešte v stredu mala pri sebe a po vizite mi oznámili, že budem mať pohovor s úradníčkami zo sociálky a s manželom. Ellis som vtedy videla naposledy! Uviedli mi iba to, že, žiaľ, deti idú do starostlivosti manžela a ja sa vraj musím dať liečiť. Akoby som bola nesvojprávna, niekomu ublížila a bola pre okolie nebezpečná. Trochu sa so mnou rozprával aj manžel, ale ani len do očí sa mi nepozrel. Vravel, že viac pre mňa urobiť nemôže...“ spomína Františka, ktorá sa podľa vlastných slov až včera mala možnosť pýtať na dôvod svojej hospitalizácie na psychiatrii.
„Primárka mi odvetila, že som sa vraj doma vyjadrila, že chcem ísť za Simonkom aj s dcérkou. Vôbec to nie je pravda,“ hovorí zúfalá Slovenka s tým, že viac informácií o tom, aký bude ďalší jej osud, sa dozvie v pondelok.
Ako na záver Františka prízvukovala, urobí všetko pre to, aby mohla byť pri svojich deťoch. „Budem za to bojovať! Zatiaľ som sa stihla telefonicky spojiť len s našou ambasádou a s ochrankyňou práv matky a dieťaťa. Majú sa ešte ozvať, ale musia si všetko najprv zistiť a preveriť,“ dodáva.
Nový Čas požiadal o stanovisko aj Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, do uzávierky ho však neposkytli. „O tomto prípade, samozrejme, vieme a poskytujeme konzulárnu súčinnosť, bližšie informácie však s ohľadom na zákon o ochrane osobných údajov poskytnúť nemôžeme,“ vyjadril sa ešte vo štvrtok hovorca ministerstva zahraničných vecí Juraj Tomaga.
Ako rakúska polícia asistuje sociálke pri odoberaní dieťaťa
Nový Čas k prípadu oslovil aj rakúsku políciu, Františka totiž ešte vo štvrtok prezradila, že záchranka ju doviezla v stredu na kliniku v sprievode policajtov. „V zásade sa tieto úlohy s prijatím dieťaťa vykonávajú vždy na základe príkazu okresného správneho orgánu (v tomto prípade by to bola okresná správa Bruck-Mürzzuschlag). Polícia podporuje orgány sociálneho zabezpečenia v ich príslušných okresoch. Odovzdanie na psychiatrickú kliniku sa vždy robí iba za asistencie lekára. Polícia nemôže o tomto rozhodovať sama,“ vyjadril sa hlavný inšpektor Fritz Grundnig zo Štátneho policajného riaditeľstva Štajersko.
