Len cez víkend zákerný vírus zobral život 20 pacientom. Pri miestnom krematóriu museli pristaviť už druhý mraziaci náves a na spopolnenie sa čaká aj dva týždne. O tom, ako sa každý deň starajú o pacientov s COVID-om, prehovorila gynekologička Lucia (33).
Lucia Králiková (33) sa vrátila po materskej dovolenke k svojej lekárskej praxi práve v čase, keď na Slovensku zúrila 1. vlna pandémie. Dokončila si atestáciu a začala na čiastočný úväzok pracovať v gynekologickej ambulancii.
„Pamätám si, ako sme medzi prvými začali nosiť rúška na oddelení, kým ostatní stále neverili, že je to potrebné. Chodby sa však postupne vyľudňovali, návštevy zakázali, začala vládnuť pochmúrna atmosféra, nikto netušil, čo nás čaká,“ opisuje svoje prvé týždne po návrate z materskej s tým, že postupne sa v nemocnici v Nových Zámkoch začali reprofilizovať a sťahovať oddelenia, testovať pacienti, rušiť plánované operácie a oteckom sa zákazalo byť pri pôrode.
36 hodín v práci
Relatívny pokoj sa tak zmenil na peklo. Pribúdali pozitívne testovaní pacienti, symptomatickí aj ťažko chorí. Neobišlo to ani gynekológiu. „Rozbehol sa kolotoč sťahovania pacientok, ktoré museli byť izolované, každodenné testovanie, ochranné obleky pri pôrodoch, pri operáciách,“ krúti hlavou statočná lekárka. Infekcia podobne ako inde neobišla ani personál, postupne vypadávali lekári, sestry, sanitári.
„Niekedy je problém zostaviť služby a nazbiera sa ich dosť, aj keď človek pracuje len na čiastočný úväzok. Okrem služieb na gynekológii sa chodí slúžiť aj na tzv. COVID oddelenia,“ dodáva Lucia, ktorá pred niekoľkými týždňami musela bojovať o život budúcej mamičky infikovanej koronavírusom. „Bola v 20. týždni tehotenstva a bol to dosť vážny stav. Bojovali sme o jej záchranu i záchranu toho dieťatka v brušku. Bola v zlom fyzickom aj psychickom stave, ale našťastie to všetko dobre dopadlo,“ spomína na neľahké chvíle.
Každý zdravotník je podľa nej vyťažený na maximum a na rodinu mu ostáva málo času. „Našťastie tí moji si zvykli rýchlo a doma si to snažíme vynahradiť, aj keď niekedy je únava po 36 hodinách v práci veľká,“ vzdychne si.
Covidová svadba
Koronavírus zasiahol nielen jej profesijný, ale aj súkromný život. Po narodení dcérky plánovali s partnerom svadbu 3 roky. Tá sa nakoniec uskutočnila, ale za prísnych opatrení, s minimálnym počtom ľudí, s rúškami, bez svadobného fotenia či hostiny.
„Nebola to síce svadba, akú som si predstavovala, ale sú aj dôležitejšie veci v živote. Som realistický človek, tu emócie idú bokom, pretože inak by som nemohla robiť to, čo robím,“ opisuje s nadhľadom a s úsmevom najkrajšie chvíle v živote. Na oddelení sa snažia napriek pracovnej vyťaženosti a situácii, aká je, udržiavať dobrú náladu.
Je to najmä preto, aby sa pacientky pred pôrodom necítili ešte viac v strese ako za normálnych okolností. „Dúfame, že sa život čoskoro vráti do normálu a my opäť budeme chodiť bez respirátorov a overalov, aby sme sa poznali navzájom a videli úsmevy na tvárach,“ zakončí sympatická doktorka.
