Je to druhý nominant do kabinetu, ktorého vybral nový prezident USA Joe Biden a ktorý získal súhlas Senátu. Zároveň je to prvý Afroameričan vo vedení Pentagónu, pripomenula tlačová agentúra AFP.
Austin získal obrovskú podporu oboch politických táborov - Bidenových demokratov aj republikánov - napriek tomu, že si to vyžadovalo osobitnú výnimku Kongresu. Tento vysoký dôstojník ozbrojených síl, ktorý len pred štyrmi rokmi odišiel do výslužby, bol totiž vybratý do funkcie vyhradenej pre civilistov.
Austin potreboval výnimku od Kongresu preto, že od zriadenia funkcie ministra obrany v roku 1947 platí zásada, že medzi aktívnou službou v armáde a vymenovaním za ministra musí uplynúť najmenej sedem rokov.
Šesťdesiatsedemročný Austin bol od roku 2013 až do svojho odchodu do dôchodku v roku 2016 veliteľom Centrálneho velenia armády Spojených štátov (CENTCOM), ktoré zodpovedá za vojenské operácie na Blízkom východe, v strednej Ázii a v časti južnej Ázie. Pôsobil aj ako posledný veliteľ amerických síl v Iraku (2010 - 2011).
Prezidentom USA bol v tom čase Barack Obama a viceprezidentom Biden. Obama pri odchode Austina zo 41-ročnej aktívnej služby ocenil jeho "múdry úsudok a neochvejné vodcovstvo", ktoré mu ako prezidentovi pomohli v boji proti teroristickej organizácii Islamský štát.
