Informoval o tom minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) v piatok na tlačovej konferencii. Ako spresnil, vlani bolo hromadným prepúšťaním ohrozených zhruba 10 000 ľudí, kým reálne prepustených bolo okolo 2800 ľudí.
Stabilitu slovenského pracovného trhu v 2. polroku potvrdzuje podľa ministra aj miera nezamestnanosti, ktorá bola na začiatku polroka, teda v júli, na úrovni 7,65 % a koncom roka bola 7,57 %.
Trh bol stabilný aj pre vyplácanie "Prvej pomoci" firmám postihnutým koronakrízou. "Doteraz sme vyplatili v rámci 'Prvej pomoci' viac ako 843 miliónov eur, pričom do októbra to bolo viac ako 659 miliónov eur a potom nastúpila 'Prvá pomoc+', kde doteraz bolo vyplatených už vyše 186 miliónov eur," vyčíslil Krajniak.
V rámci ďalších štatistík minister uviedol, že priemerná výška pomoci na jedného zamestnanca bola v 1. vlne približne 300 eur, kým po aplikovaní Prvej pomoci+ je na úrovni 458,44 eura. "Zvýšenie pomoci sa prejavilo tak, ako sme predpokladali, a splnilo ten účel, na ktorý bola Prvá pomoc zvýšená," vysvetlil Krajniak.
Ako dodal, rezort práce si poradil aj s výčitkou z čias 1. vlny pandémie, že opatrenie viac pomáha veľkým podnikom. Kým v 1. vlne čerpali mikropodniky, ktoré majú do deväť zamestnancov 36 % z celého vyplateného objemu peňazí, v "Prvej pomoci+" to bolo viac ako 50 %.
Rezort práce doplnil, že najintenzívnejšie čerpajú "Prvú pomoc" podniky z odvetvia priemyslu, ich podiel však postupne klesá. Kým v septembri smerovalo do tohto sektora vyše 38 % celkovej pomoci, v novembri dosahuje čerpanie približne 22 %. "Opačný trend je viditeľný pri ubytovacích a stravovacích službách, ktorých podiel kontinuálne rastie od augusta," dodáva ministerstvo s tým, že kým v auguste bol podiel na úrovni 4,4 %, v novembri to je takmer 19,1 %. Mierny nárast eviduje rezort aj v odvetví veľkoobchodu a maloobchodu, ktoré z novembrového balíka čerpalo zatiaľ 17,2 %. "Pri ostatných odvetviach sledujeme pomerne stabilný vývoj," poznamenalo ministerstvo.
Krajniak si myslí, že takmer osemtisícový rozdiel medzi pracovnými miestami, ktoré boli ohrozené prepustením, a tými zamestnancami, ktorých sa podarilo ochrániť pred prepustením, spôsobili predovšetkým aktívne opatrenia na trhu práce. Na tie rezort minul viac ako 102 miliónov eur. Vlani podľa jeho slov rezort odskúšal nástroje, ktoré na trhu práce fungujú, a v nich plánuje pokračovať aj v tomto roku.
Ako zhrnul, ide predovšetkým o projekt Reštart, prostredníctvom ktorého rezort dopláca viac ako 100 eur k výplate ľuďom, ktorým sa po strate zamestnania podarilo nájsť novú prácu. Má to byť motivácia k prijatiu slabšie plateného pracovného miesta. Takisto vyzdvihol podporu podnikateľov, ktorí môžu dostať príspevok viac ako 5000 eur na začatie podnikania. Za dôležitú považuje aj podporu vzniku nových pracovných miest, kde štát preplatí časť nákladov tomu zamestnávateľovi, ktorý sa zaviaže, že pracovné miesto vytvorí a udrží aspoň pol roka. Percento podpory sa zvyšuje, ak sa zamestnávateľ zaviaže udržať pracovné miesto aj ďalšie tri mesiace.
Na otázku o hromadných prepúšťaniach niekoľkých nadnárodných spoločností na Slovensku odpovedal, že rezort práce vie poskytnúť pomoc firmám na preklenutie krízového obdobia, avšak nevie ovplyvniť rozhodnutia materských firiem mimo Slovenska o tom, že časť spoločnosti presmeruje do inej krajiny. Takto prepusteným zamestnancom sa budú regionálne úrady práce snažiť pomôcť čo najskôr si nájsť nové zamestnanie.
