Vy ste už v SND pôsobili - ako klarinetista. Ako si na to spomínate? Fungovalo to tam vtedy z vášho pohľadu aspoň o niečo lepšie než teraz?
Na to obdobie spred 25 rokov si spomínam veľmi dobre, ale nie príliš rád. Preto som vtedy zo SND po roku odišiel. Môj pohľad a názor však boli formované iba prostredím orchestrálnej jamy a atmosféry v nej. Vtedy som nevnímal fungovanie inštitúcie ako celku.
Hoci ste patrili ku špičkovým klarinetistom, prestali ste po tom, čo ste si zlomili zub. Naozaj stačilo tak málo, aby ste museli hodiť za hlavu to, na čom ste celý život dreli?
Chápem, že to môže pôsobiť zvláštne. Zlomený zub pre klarinetistu je však vážny úraz a pre podobné úrazy už skončilo veľa hudobníkov. S odstupom času považujem tento úraz ako to najlepšie, čo sa mi mohlo stať. To, čo robím teraz, ma baví viac.
Ako ste si vlastne ten zub zlomili?
Neviem. Jedno ráno som sa zobudil a časť hornej jednotky mi chýbala. Zrejme som v tú noc veľmi škrípal zubami, alebo som bol námesačný a narazil som do komína na streche... To už nikdy nezistím.
