V čom sa sám osobne zhoršil, v čom sa zlepšil a v čom by mal ešte pridať. Rovnako urobil aj Štatistický úrad SR a vydal podrobný prehľad o tom, ako sa zmenil život na Slovensku od roku 2010. A dopadlo to úplne rovnako, v niečom sa nám darí viac, v niečom už menej. Ako žijú priemerný Slovák a Slovenka a ako sa nám zmenil život od roku 2010?
Vývoj slovenskej ekonomiky za posledné desaťročie bol zmiešaný a poznačený dvoma veľkými krízami. K tej prvej, finančnej a hospodárskej kríze, došlo ešte v roku 2009 a v nasledujúcich rokoch sa z nej zotavovala nielen naša krajina. „Hlavne po roku 2013 prišli takpovediac dobré roky,“ hodnotí analytička Poštovej banky Jana Glasová a dopĺňa: „Tento pozitívny vývoj zastavila až vlani koronakríza.“ Údaje zozbierané Štatistickým úradom SR hovoria, že vo všeobecnosti oproti roku 2010 žijeme dlhšie a zarábame viac. Na druhej strane nás stále menej pribúda, možno aj preto, že sa menej hrnieme do manželstva.
Teraz sa potrebujeme spamätať z roku 2020
Jana Glasová, analytička Poštovej banky
- Nepriaznivá ekonomická situácia bude pretrvávať aj na začiatku tohto roka. Pandemická situácia je totiž zlá. K opätovnému naštartovaniu ekonomiky bude môcť dôjsť až vtedy, keď sa nám podarí dostať pandémiu pod kontrolu. K výraznejšiemu zlepšeniu ekonomiky však dôjde až po tom, ako sa vo veľkom rozbehne vakcinácia, resp. keď sa už dosiahne určitá úroveň zaočkovanosti populácie. Po stabilizovaní situácie začne znovu dochádzať k znižovaniu nezamestnanosti.
Ľuďom chýbajú sociálne istoty
Martin HALÁS, Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív
- Napriek nárastu väčšiny ekonomických a hospodárskych ukazovateľov SR nie je väčšina občanov spokojná so svojou životnou úrovňou, paradoxne má pocit, že sa zhoršuje. Ukazuje to, že ekonomický progres nie vždy so sebou prináša zvyšovanie sociálnych výhod obyvateľstva. Naopak, prehlbuje sa ohrozenie niektorých skupín obyvateľstva, ako sú seniori, ZŤP, neúplné rodiny a nízkopríjmoví zamestnanci, chudobou.
