Spresnila, že Slováci konzumovali počas prvého, ale aj súčasného lockdownu viac alkoholu doma. Za vlaňajšok podľa aktuálnych údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat vypili 12 litrov čistého alkoholu na hlavu. Na alkoholické nápoje dávajú Slováci v priemere 2,3 % z celkových výdavkov domácnosti, pričom za posledných desať rokov sa tento podiel zvýšil o takmer 1 %.
Aktuálne je SR podľa nej v rámci 27 krajín EÚ vo výdavkoch na alkohol na 11. mieste, pričom pred nami skončili všetky krajiny V4. Napríklad Česi a Poliaci dávajú mesačne z rodinného rozpočtu až takmer 3,5 % práve na alkohol.
"Pandémia sa výrazne podpísala pod zmeny v nákupnom správaní Slovákov, v ich stravovacích návykoch, ale aj pod pitie alkoholu. Jeho konzumácia sa po zákaze v reštauračných a hotelových zariadeniach presunula do domácností. Podľa londýnskych vedcov z Cambridgeskej univerzity aktuálna izolácia u ľudí vyvoláva symptómy posttraumatického stresu, čo následne môže spôsobovať aj vyššiu konzumáciu alkoholu," povedala Buchláková.
Z pohľadu štruktúry spotreby jednotlivých alkoholických nápojov je dlhodobo najčastejšie konzumované pivo (80 %), nasleduje víno (12 %) a najmenej sú konzumované liehoviny (8 %).
"Konzumácia alkoholu COVID-19 nezničí, podľa Svetovej zdravotníckej organizácie len zvýši zdravotné riziká, a to najmä v prípade, že sa človek vírusom nakazí. Alkohol, pri koncentrácii aspoň 60 % objemu, funguje ako dezinfekcia kože, ale žiadny takýto účinok na vaše telo nemá, ak ho pijete," doplnila Buchláková.
Poznamenala, že za vlaňajšok európske domácnosti minuli v priemere 1,6 % z ich celkových spotrebných výdavkov na alkoholické nápoje. V prepočte ide o 117 miliárd eur, teda o 0,9 % hrubého domáceho produktu EÚ. Ak sa to prepočíta na obyvateľa, v priemere minie Európan na alkohol ročne zhruba do 300 eur. Najviac minú z pohľadu podielu na výdavkoch domácností Lotyšsko (4,8 %), Estónsko (4,7 %) a Litva (3,7 %).
Dodala, že podľa štúdie Svetového ekonomického fóra sa v krízových situáciách zvyšoval nielen nákup alkoholu, ale aj základných potravín, ktoré potrebujeme na prežitie. "Štúdia ukázala zaujímavý fenomén, že ľudia v čase krízových situácií potrebujú mať istotu a kontrolu, ktorú nadobúdajú práve plnými špajzami. Preto sa už v prvých týždňoch pandémie nového koronavírusu výrazne zvýšili maloobchodné tržby na Slovensku," uzavrela Buchláková.
