V Československu v roku 1990 však podľa predsedu Správnej rady Nadácie Antona Tunegu Jána Figeľa urobil výnimku a zem pobozkal dvakrát, raz v Prahe a druhýkrát v Bratislave. "Bolo to až prorocké gesto. Signál, že toto je ďalšia zem v rámci Československa. Za dva roky sa stala samostatnou," povedal Figeľ v diskusii na TASR.TV.
Bratislavské mestské zastupiteľstvo 17. decembra udelilo in memoriam čestné občianstvo pápežovi Jánovi Pavlovi II. na základe výzvy Figeľa. Ako pripomenul, žiaden iný pápež na Slovensku nebol. "Benedikt XVI. bol v Česku, dokonca v Brne, blízko slovenských hraníc, ale tu nebol," pripomenul Figeľ.
Zastupiteľstvo zároveň na návrh Petržalského okrášľovacieho spolku zrušilo čestné občianstvo bývalému sovietskemu diktátorovi Josifovi Vissarionovičovi Stalinovi a prvému komunistickému prezidentovi Československa Klementovi Gottwaldovi. Figeľ poukázal, že Gottwald začiatkom 50. rokov odmietol udeliť milosť Albertovi Púčikovi, Eduardovi Tesárovi a Antonovi Tunegovi.
"Títo traja mučeníci režimu, ktorí boli popravení v Bratislave 20. februára 1951, reprezentujú akoby vrchol hnutia, ktoré malo názov Biela légia. Bolo to idealistické alebo nenásilné kresťanské protikomunistické hnutie, vznikalo už v predvečer prevratu na jeseň v štyridsiatom siedmom roku," naznačil Figeľ.
Podľa Figeľa bolo v monsterprocese s Bielou légiou odsúdených 48 ľudí, z toho traja na trest smrti. "Patril k najväčším vo vtedajšom Československu, aj keď nie je taký známy, ako je to napríklad v prípade Milady Horákovej," povedal.
Figeľ sa obrátil na prezidentku Zuzanu Čaputovú s návrhom na udelenie štátneho vyznamenania Tunegovi, Tesárovi a Púčikovi. "Kladiem si za povinnosť, aj ako predseda nadácie, ktorá má za sebou 28 rokov činnosti, aby sme týchto martýrov ocenili a pripomenuli verejnosti. Mali sme kolaborantov, ale mali sme aj hrdinov. Je už potom našou vinou, ak sú verejnosti neznámi," konštatoval.
