Vo svojej dielni trávi až 6 hodín denne a spod jeho rúk vychádzajú zaujímavé dielka. Drevo Mikulášovi učarovalo už v mladosti. Keď začal chodiť do roboty, vypracoval sa na šéfa výroby, kde mal pod sebou viac ako 100 ľudí. O vysnívanú prácu však takmer prišiel. „Nikdy som nebol v strane a keď som dal dcéru na náboženstvo, to ma skoro vyhodili, ale šéf sa ma zastal a podržal ma,“ prezradil so smiechom.
Vyštudovaný stolár začal po revolúcii podnikať a darilo sa mu. Jeho nábytok predávali aj v Nemecku. „V Trnovci sme mali s manželkou predajňu a výrobu zasa vo vedľajšej dedine. Začal som s bratom a so synom, manželka sa starala o papiere,“ spomína Mikuláš. S podnikaním však skončil v roku 2004, keď stratil milovanú manželku.
Mikuláš prezradil tajomstvo, ktoré stojí za jeho dielami. „Nevedel som zostať bez pohybu, to nesmie nikto, ani na dôchodku nie. Ak ostane človek sedieť pri televízore, to je koniec,“ povedal. Svoju lásku k drevu pretavil do inej podob. „Začal som vyrezávať a robiť z dreva veci ručne. V dielni strávim denne aj 6 hodín. Keď sa v noci zobudím, rozmýšľam, čo budem robiť,“ prezradil dôchodca, ktorý žiaden zo svojich kúskov nepredáva. Vyrába ich len pre známych a na výstavy.
