Ladislav Molnár (47) za svoj životný úspech ďakuje neopakovateľnej príležitosti, ktorej sa chytil ešte ako študent. Vďaka úsiliu i šťastiu sa dostal až do Spojených arabských emirátov, kde sa staral o dravce arabských šejkov.
Ladislav (47) ako končiaci študent na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie (UVLF) v Košiciach odletel do Spojených arabských emirátov na dvojmesačnú stáž do prvej nemocnice pre sokoly v Dubaji. „Mojou náplňou bolo pomáhať pri ošetrovaní a poskytovaní lekárskej veterinárnej starostlivosti o vzácne dravce kráľovskej rodiny a ostatných šejkov. Starali sme sa o sokoly, ťavy, kone, žirafy a ďalšie exotické zvieratá,” spomína na svoje začiatky.
Keď sa stáž skončila, pokračoval na doktorandskom štúdiu na UVLF. Vo svojom odbore ukázal mimoriadnu zručnosť, čo Arabov ohúrilo. Na Slovensku sa oženil a onedlho dostal ponuku na trvalé pracovné miesto v emirátoch.
Vzácne kúsky
„Mal som pod dohľadom kolekcie exotických zvierat kráľovskej rodiny ako leopardy, gepardy, antilopy, žirafy a iné vzácne druhy. Každý rok sme chodili do Afriky či Tanzánie odchytávať rôzne zvieratá, bola to obrovská možnosť profesionálneho rozvoja. Šejkov som sprevádzal aj na rôzne lovy v Ázii,” opísal Molnár. Cez ruky mu prešli aj mimoriadne vzácne vtáky.
„Hodnota sokolov nezávisela od samotného dravca, ale od toho, kto mal oňho záujem. Ošetroval som aj také, ktorých hodnota sa pohybovala cez 150-tisíc amerických dolárov. Boli tam však aj vzácne druhy a farebné rázy, za ktoré sa platili milióny, ale tam už išlo len o rivalitu šejkov,” vysvetlil. Jeho úlohou bolo aj vyberať zdravé jedince do tréningu, starať sa o ich kondíciu počas výcviku a zabezpečovať ich chov.
Čím sa riadi
Priznal, že práca si vyžadovala rešpektovanie ich spoločenskej hierarchie a mentality vládcu monarchie. Keďže sa rýchlo naučil plynule po arabsky, získal si ich uznanie. „Často som sa so šejkom, vtedajším ministrom financií, bavil hlavne o pracovných záležitostiach, no veľa sa ma vypytoval aj na Slovensko. Aké dary si ľudia vzájomne dávajú, ako žijeme v rodinách, ako stolujeme,” povedal.
Po 10 rokoch pôsobenia v emirátoch sa rozhodol vrátiť na Slovensko, do rodnej obce Perín-Chym. Stal sa poslancom a neskôr aj starostom a na UVLF sa stal prednostom novovytvorenej Kliniky vtákov, exotických a voľne žijúcich zvierat. „Ráno začnem na úrade, rozdelia sa úlohy a idem do Košíc, kde ma čaká výučba či objednaní pacienti, alebo povinnosti na úradoch. Popoludní činnosti na obci skontrolujem,” opísal Molnár. Dodnes sa riadi arabským porekadlom, ktoré mu raz osobne povedal jeden zo šejkov: „Ak ťa k stolu neprizvú, nikdy sa tam nenaješ. Znamená to, že sa treba naučiť pokore a trpezlivosti a vždy vyčkať na správny čas."
