- Ani nie. Hoci všetky darčeky a oslavy som mal nahustené do jedného týždňa - Vianoce, Silvester, narodky... A potom suchoty celý zvyšok roka! Neskôr to bola aj výhoda - aspoň nikto nezabudol môj dátum narodenia, a ak aj áno, tak oslavu som mal aj tak (smiech).
Oslavy Silvestra a narodenín museli byť v mladosti náročné.
- To áno, v mladosti to bol náročný deň. Z prípitkov a gratulácií sa dalo len ťažko vykrútiť, no ani som sa veľmi nebránil (smiech). Som rád, že to už mám za sebou. Ešteže vtedy neboli mobily s fotoaparátmi! Dnes už radšej uprednostním pohodový prechod do nového roka.
Ktorá oslava sa vám najviac vryla do pamäti?
- Verte, bolo by z čoho vyberať! Paradoxne ale poviem, že minulý Silvester bol pre mňa veľmi dôležitý. V ten deň som si uvedomil veľa vecí. Skončilo sa pre mňa veľmi ťažké, dlhoročné bolestivé obdobie. Vlastne od 1. 1. som začal nanovo a som rád, že to nebolo len nenaplnené predsavzatie.
Pochodili ste kus sveta s futbalom. Spomeniete si na nejaké bizarné sviatky v cudzine?
- Na Vianoce a Silvestra som sa snažil byť na Slovensku. Zažil som len jedeny sviatky mimo - v Nemecku. Zvyky sa podobali našim. Raz však môj brazílsky spoluhráč Vragel da Silva nemohol cestovať domov, tak som ho zobral k svojim známym z Česka, ktorí tam dlho žili. Mne vždy chutili bobáľky a tatarčane pirohy. Na východe to bola klasika. Tak som si dal zohnať múku zo Slovenska, vysvetlil postup našej hostiteľke a bolo to. Môj brazílsky kamoš sa pirohov a opekancov nevedel dojesť. Opakoval, že nič také dobré v živote nejedol.
Necítili ste sa niekedy v zahraničí osamelo?
- Samota bola mojou družkou skoro všade, kde som bol. V zahraničí som nikdy nemal priateľku. Vždy som tam bol sám. Bolo to veľmi ťažké. Mať pri sebe blízku osobu je dôležité. Pre športovcov je zázemie kľúčové. Moje odporúčanie, ako byť úspešný, je mať vždy pri sebe človeka, ktorý vám vytvorí zázemie. Vtedy budú aj výkony určite lepšie – a najmä v zahraničí, tam je to skoro nevyhnutnosť.
Ako strávite tohtoročného Silvestra?
- Dúfam, že s priateľmi. Miesto je ešte otázne. A vzhľadom na situáciu to asi bude vo veľmi úzkom kruhu. Určite si aj zašportujem. Potom už môžem pokojne zaspať aj pri telke.
Ako hodnotíte vy osobne zo svojho osobného aj pracovného pohľadu rok 2020?
- Konečne bol zasa čas a priestor robiť to, čo mám rád, aj keď to bol rok ťažkostí spojených s pandémiou. Ja som na ťažké časy zvyknutý, tak ma to až tak nezomlelo. V pracovnej oblasti si Klub kanonierov upevnil postavenie - máme pripravené besedy, exhibície, knihu... V asociácii LOSS sme naštartovali projekty vzdelávania a osobnostného rozvoja hráčov. Vo Výkonnom výbore SFZ je v príprave pár návrhov zmien týkajúcich sa ochrany hráčov.
Aké výzvy vás čakajú v roku 2021?
- Hlavne nech sa všetko vráti do relatívneho normálu, lebo inak je plánovať ťažké. Nech sme hlavne zdraví a môžeme zas pracovať, stretávať sa a napredovať v začatých veciach. Sebe a všetkým želám, aby mal každý domov, rodinu, a aby miloval a bol milovaný.
