Ako priblížil v rozhovore pre TASR minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO), vplyv mali viaceré faktory, zvýšenie obranných výdavkov oproti plánu, pokles HDP aj mimoriadne opatrenia prijaté v súvislosti s pandémiou. Budúci rok sa vráti SR k štandardnému procesu, ktorý ráta s dvomi percentami v roku 2024 v súlade so záväzkom SR v NATO.
Ako vysvetlil minister, dve percentá vychádzajú z dlhodobých prepočtov odborníkov na obranné plánovanie NATO. Predstavujú sumu, ktorá je potrebná na udržiavanie stavu obrany. SR však minimálne od roku 2004, keď vstúpilo do NATO, nedosiahlo danú výšku výdavkov. Vidieť to podľa neho napríklad na starej technike či zanedbaných kasárňach.
"Práve tohtoročná situácia ukázala, aké mimoriadne dôležité sú ozbrojené sily pre bezpečnosť štátu," zdôraznil. Mnohé veci súvisiace s opatreniami prijatými pre pandémiu ochorenia COVID-19 by podľa neho bez armády nebolo možné zabezpečiť. Pripomenul, že profesionálni vojaci pomáhali nielen s plošným testovaním, ale i rozvozom tovaru, ochranou verejného poriadku, ale aj trasovaním kontaktov na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva. "Aj preto je dôležité dávať čo najviac do obrany, ale financie aj správne míňať a nerozkrádať ich," dodal.
Členovia NATO na samite v roku 2018 deklarovali, že zastavia pokles výdavkov na obranu a do roku 2024 ich zvýšia na dve percentá svojho hrubého domáceho produktu. V roku 2021 podľa prijatého štátneho rozpočtu Slovenská republika ráta s výdavkami na obranu vo výške 1,76 percenta HDP, čo má predstavovať asi 1,68 miliardy eur. V roku 2022 majú dosiahnuť 1,86 percenta a v roku 2023 1,91 percenta.
