Presne odrážajú súčasnú bezpečnostnú situáciu a hrozby, ktorým Slovenská republika čelí, ako aj spôsoby, akými na ne reagovať. V hodnotení pre TASR to uviedol analytik mimovládnej organizácie Globsec Daniel Milo. V prípade ich schválenia bez podstatných zmien predstavujú dokumenty podľa neho kvalitné východisko na formulovanie ďalších konkrétnych politík a opatrení napĺňajúcich strategické zámery.
"Prijatím návrhov bezpečnostnej a obrannej stratégie Slovensko zaplní zásadnú medzeru vo svojich strategických dokumentoch, ktorú máme už niekoľko rokov," zhodnotil Milo. Ako skonštatoval, bezpečnostná a obranná stratégia sú dva kľúčové dokumenty, ktoré majú určovať hlavný strategický smer v oblasti bezpečnosti a obrany. Po zablokovaní v parlamente v minulom volebnom období sa však SR dostalo do situácie, že stratégie nezodpovedajú realite a sú spred 15 rokov. Uvítal, že sa ich aktualizácia dostala aj do programového vyhlásenia vlády.
Oproti dokumentom predloženým v roku 2017 vidí Milo viacero zmien. Jasnejšie podľa neho pomenúvajú zásady a východiská bezpečnostnej politiky SR. "Explicitné vyjadrenie o tom, že členstvo v Európskej únii a NATO vyjadruje civilizačné, hodnotové a geopolitické ukotvenie Slovenska, je v čase spochybňovania oboch organizácií zo strany niektorých politických subjektov veľmi dôležité," zhodnotil.
Za významné považuje analytik aj oveľa otvorenejšie pomenovanie bezpečnostných výziev, ktorým Slovenská republika čelí v medzinárodnom a regionálnom priestore, ako aj v oblasti vnútornej bezpečnosti. "V tejto súvislosti chcem vyzdvihnúť mieru pozornosti, ktorú najmä bezpečnostná stratégia venuje novým druhom ohrození, ako sú hybridné hrozby, dosah informačných operácií a dezinformácií alebo kybernetické útoky či zdravotné hrozby. Mnohé z nich sa totiž vzájomne ovplyvňujú a pandemická situácia môže byť využitá ako spúšťač širšej hrozby," načrtol.
V bezpečnostnej stratégii podľa Mila trochu chýba vytýčenie záväzku na reformu bezpečnostného systému. Hovorí, že na jeho zastaralosť založenú na striktnom oddeľovaní vojenských a nevojenských hrozieb poukazovalo viacero analýz. "Paralelný systém krízových štábov a bezpečnostných rád, ako i zaradenie Bezpečnostnej rady SR do systému poradných orgánov vlády považujem za prekonané a hodné reformy," dodal.
V návrhu Bezpečnostnej stratégie SR oceňuje podrobnú časť venovanú budovaniu odolnosti. "Ak majú opatrenia na zvýšenie odolnosti byť účinné, musí im predchádzať pomerne detailné zmapovanie existujúcich medzier," upozornil. Očakával by teda, že v dokumente sa stanoví ako priorita aj uskutočnenie auditu bezpečnosti a odolnosti SR.
Návrhy bezpečnostnej a obrannej stratégie sú v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS) potvrdil, že získali podporu aj na koaličnej rade. Verí, že po schválení vládou získajú širokú politickú podporu i v parlamente.
Predchádzajúci vládny kabinet schválil Obrannú stratégiu SR a Bezpečnostnú stratégiu SR jednohlasne v októbri 2017. Do Národnej rady SR dokumenty neboli predložené, preto ich Slovensko definitívne neodobrilo.
