V súčasnosti ju vídame na obrazovkách ako grófku v komediálnom seriáli Uhorčík. V súkromí je veľkou milovníčkou psov. Porozprávala nám o tom, ako sa v nej prebudila veľká láska k švornohým havkáčom.
Jej láska k psom siaha až do detstva. „Keď som bola malá, často som chodievala k starým rodičom do malebnej dedinky Legnava. Môj dedo mal vždy nejakého psíka. Pamätám si Ama, ktorý sa dožil takmer 17 rokov a zomrel, keď deda čakal pri krčme. Bol to verný psík,“ spomína.
Mali aj najdúcha
Herečkin otec bol poľovník, napriek tomu vlastného psa nemali. „Bývali sme v byte a mama vravela, že pes do bytu nepatrí. Raz však otec domov priniesol fenku Ciru. Hovoril síce, že ju bude mávať iba v Legnave na poľovačkách, ale predsa len chvíľku u nás zostala. Takže tak som nadobudla vzťah ku psom,“ spomína.
Ona sama si zadovážila psa, až keď sa vydala: „Možno to bolo aj takou túžbou po dieťatku, chcela som sa už o niekoho starať. Kamil je ale o štyri roky mladší, on to vtedy ešte tak necítil. Vymyslela som teda, že si kúpime psa. A tak trochu to bolo aj tým, že tesne pred svadbou mi zomrel otec. Žiaľ za ním sa mi prejavil na zdraví, bola som často chorá, tak som si povedala, že budem otužovať pravidelnými prechádzkami, aby sa mi zlepšila imunita.“
Henrieta si vybrala poľovnícke plemeno border teriéra, ktorý dostal meno po manželovom obľúbenom hercovi Bruce Leem. „Mal najlepších rodičov, ktorí mali kopec medailí z poľovníckych súťaží. To sa prejavilo aj na jeho správaní. Na prechádzkach v prírode nám občas odbehol aj na pár hodín. Štastie bolo, že sa vždy vrátil, ale nie na miesto, kde sme sa naposledy videli. Sám prišiel za nami k bufetom,“ smeje sa.
Druhého psíka našli: „Bolo to práve v Legnave, kde sme jedno leto s Kamilom prázdninovali. Tečie tam rieka Poprad a cez plytčinu prišlo k nám z poľskej strany malé šteniatko, ktoré zrejme niekto vyhodil a ono sa dotmolilo k nám. Dali sme jej meno Polinka.“ O tri roky neskôr ju však zrazilo auto.
„Sedela meter odo mňa a práve mi zazvonil telefón. Otočila som sa asi na tri sekundy a ona vbehla pod auto, ktoré ani nezabrzdilo, išlo veľmi rýchlo. Stále si to vyčítam, aj teraz mi je do plaču,“ hovorí smutne. Tesne po tragickej udalosti našla herečka náhodu v obchode zaujímavú kabelku. „Bola na nej jej podobizeň, vyzerá úplne ako Polinka. Musela som si ju kúpiť a nosím ju vždy, keď venčím chlapcov.“
Spia na posteli
Rok od nešťastnej udalosti im do života prišiel ďalší psík. Manželia si kúpili dom v dedine Podhorany, neďaleko Nitry, ktorý prerábajú a práve tam sa im priplietol do cesty. „Vbehol mi do kuchyne a už u nás zostal. Tri dni som chodila po dedine a hľadala, či niekomu nepatrí. Bola to ale láska na prvý pohľad a dostal meno Marley. Staršiemu Bruskovi sa podriadil, a tak je dobre.“
Manželia sa momentálne dočasne starajú aj o ďalšieho psa. „Je to 13-ročný Rexo môjho uja, ktorý musel odísť za prácou do Prahy a kvôli korone tam vlastne uviazol. Tak je zatiaľ u nás v Podhoranoch s manželom, kým sa ujo nevráti, lebo s našimi dvomi by sa v byte nezniesol,“ vysvetľuje. Obaja psí miláčikovia majú doma svoje privilégiá.
„Tým, že nemáme deti, tak sa všetka starostlivosť a láska prenáša na psov. Samozrejme, majú dovolené spať s nami na posteli, Brusko sa rád potúli, ale teraz, keď je starší, nie vždy sa mu chce vyskočiť na posteľ. Občas ale príde a oprie sa mi o chrbát. Marley sa rád schová pod perinu a schúli sa mi do lona, veľmi som si na to zvykla a mám to rada.“
Ďalšieho psa však už herečka neplánuje: „Keby k nám náhodu nejaký prišiel, nemohla by som ho mať doma ani deň. Kamil by ho musel odniesť niekam do útulku, lebo by som sa veľmi rýchlo zamilovala a doma by som tak postupne mala aj desiatich.“
