Ako dlho máte dom na Záhorí?
Už dvadsať rokov. Dohodil mi ho brat, lebo keď som ho ešte nemal, stále som k nemu chodil na návštevy a on raz povedal: „Vieš čo, nejaký dom ti vybavím, musíš si niečo kúpiť.“ A tak som kúpil starý dedinský dom, ktorý som postupne prerábal tak, aby sa tu dalo žiť trvalo. Mám tu všetky druhy kúrenia.
Od marca sa vraj rekreačný dom zmenil na vaše trvalé bydlisko. Je to pravda?
Áno, presťahoval som sa sem, keď začal covid a všetko sa zavrelo. Bol som tu najskôr v karanténe, lebo syn prišiel zo štúdií v zahraničí a doma s ním zostala manželka. No a po dvoch týždňoch som zistil, že odtiaľto už asi nikdy neodídem. Ja totiž neviem doma sedieť na zadku, pozerať filmy, čítať knižky, ja musím fyzicky niečo robiť. Lebo som neurotik a keby som tú energiu nedal von, napríklad večerným predstavením v divadle, tak by som vybuchol. No a toto som si našiel. Zžil som sa s týmto prostredím, s prírodou, s priateľmi v Lozorne a okolí. Myslím, že nič lepšie sa mi v živote nemohlo stať.
Ale nežijete tam sám.
Nie, žijem tam s pani manželkou.
