Vo vystúpení v parlamente zdôraznila, že v tejto veci je potrebné urýchlene konať v záujme budúcich generácií.
Ardernová uviedla, že vedecké dôkazy o klimatickej zmene sú jasné a Nový Zéland musí uznať prítomnosť tejto hrozby, informovala agentúra AFP.
"K (takýmto) vyhláseniam sa uchyľujeme často v prípadoch, keď je ohrozený ľudský život, majetok, a v naliehavých prípadoch civilnej ochrany," povedala poslancom.
"Ak sa nebudeme klimatickou zmenou zaoberať, tieto hrozby budú na našej pôde prítomné aj naďalej," dodala Ardernová. Za schválenie prevažne symbolickej deklarácie stavu núdze hlasovalo 76 poslancov, zatiaľ čo 43 zákonodarcov bolo proti.
Prvou krajinou, v ktorej vyhlásili stav klimatickej núdze, bola Británia. Tamojší parlament tak urobil v máji minulého roka, nasledovalo Írsko.
Celkovo dosiaľ tento stav podľa amerického hnutia Klimatická mobilizácia deklarovala viac ako desiatka krajín a po nich aj 1800 miestnych samospráv na celom svete.
Podľa hnutia sú takéto vyhlásenia rozhodujúcim prvým krokom v uznaní rozsahu klimatickej zmeny a výziev, ktoré predstavuje, a môžu viesť k zavedeniu opatrení na zvrátenie globálneho otepľovania.
Hlavná opozičná Novozélandská národná strana deklaráciu o stave klimatickej núdze odmietla podporiť a označila ju za "okázalé predvádzanie morálnych hodnôt". Predsedníčka strany Judith Collinsová sa domnieva, že vyhlásením stavu núdze by "ľudia mohli nadobudnúť presvedčenie, že sa niečo stalo, pričom sa neudialo vôbec nič". Deklarácia je preto podľa nej zavádzajúca.
Ardernová sa minulý rok zaviazala, že Nový Zéland bude do roku 2050 krajinou s nulovou uhlíkovou stopou a do roku 2035 bude vyrábať všetku energiu z obnoviteľných zdrojov.
