Vďaka pomoci terapeutov urobila za posledné roky obrovské pokroky, no kvôli koronakríze i nedostatku financií skromnej rodiny si ďalšie rehabilitácie u odborníkov nemôžu dovoliť.
Natálkina matka Jana hovorí, že dcéra sa jej narodila ako zdravé dieťa.„Keď mala 6 mesiacov sme si všimli, že má chabé telíčko. Dieťa už malo už sedieť a nesedela, mala už loziť na štyroch a nešlo jej to,“ spomenula Jana. Testy a vyšetrenia neurológov zistili, že má hypotonickú formu detskej mozgovej obrny. Odvtedy musí Natália pravidelne cvičiť, aby spevňovala svalstvo. Každý deň preto majú viacero rituálov ako hodinové ranné i poobedné domáce tréningy. Posledné dva roky rodina dokázala utiahnuť finančné náročné rehabilitácie v špecializovaných centrách.
Podľa slov matky bola dcérka v rukách odborníkov naposledy tento rok v apríli. „Žiaľ, nevyšlo nám to. Mala vyplatené dva týždne rehabilitácií, ale pre COVID-19 sme absolvovali iba jeden týždeň,“ povedala. Aj keď sa pobyt v centre skočil predčasne, zažili vtedy jeden z najkrajších momentov v živote. „Keď Natálka cvičila, pre vírus sme nemohli byť s ňou a čakali sme ju vonku. Zrazu ku nám pribehla sestrička so slovami, že naša Natálka chodí. Dostali sme šok a nevedeli sme sa dočkať, kedy ju uvidíme stáť bez opory. Vieme, že tieto cvičenia pre ňu majú skutočný význam,“ dodala Jana s tým, že je veľkou škodou, že celú procedúru Natálka nedokončila.
Po mesiacoch izolácie a zastavenia rehabilitácií však u mladého dievčaťa nastal regres. „Zhoršilo sa jej to. Natálka potrebuje pravidelnú starostlivosť odborníkov, aby napredovala a nezabudla, ako správne chodiť. Je to pre nás ťažké. Sme nezamestnaní a rehabilitácia stojí aj 1200 eur na jeden mesiac. Z môjho opatrovateľského príspevku sa to nedá vyplatiť,“ priznala Jana.
Natálka je napriek jej hendikepu živé dieťa plné energie. Takmer neustálu spoločnosť jej robí dedko Milan (59). Ten pôsobí ako jej odborný asistent v škole. „Ráno prídem po Natálku autom, ideme do školy, pripravíme si učebnice, pomôcky. Pomáham jej opisovať písmenká, ona ich podopisuje, dám jej aj kresliť rôzne tvary a cvičí si motoriku. Iné deti plačú, keď idú do školy. Naša Natálka občas plače, keď ide domov, lebo by v škole ešte rada ostala. Ona oproti jej rovesníkom končí skôr a chce byť s nimi,“ dodal Milan s humorom.
Rodina Natálky spoločne hovorí, že podľa odborníkov potrebuje ideálne aspoň 3 takéto pobyty ročne, aby začala sama chodiť. „Chceme jej umožniť, aby bola samostatná, na to však teraz potrebujeme pomoc ľudí. Akýkoľvek príspevok pre Natálku nám pomôže, aby sme ju postavili na vlastné nohy. Ona má obrovskú chuť žiť, no potrebuje odborníkov,“ zakončila matka Jana.
