Na sobotňajšom konzistóriu vo vatikánskej Bazilike svätého Petra sa namiesto tradičných tisícov ľudí zúčastnilo len desať hostí na každého z novovymenovaných členov kardinálskeho zboru. Išlo o súčasť opatrení proti šíreniu nového koronavírusu.
Spomedzi 13 nových kardinálov je deväť voliteľov (mladších než 80 rokov), ktorí majú právo zúčastniť sa na voľbe budúcej hlavy katolíckej cirkvi. Len šiesti z novovymenovaných sú Taliani. Spomedzi nových voliteľov piati pôsobia v mimoeurópskych krajinách.
Podľa servera Vatican News sa pri výbere nových kardinálov opäť odráža Františkova snaha o medzinárodne vyváženú skladbu kardinálskeho zboru. Medzi novovymemovanými sú namiesto tradičných talianskych cirkevných hodnostárov taktiež viacerí duchovní, ktorí majú skúsenosti s praktickou službou migrantom či chudobným.
Prvým afroamerickým kardinálom v dejinách katolíckej cirkvi sa stal washingtonský arcibiskup Wilton Gregory (72), bývalý predseda konferencie amerických biskupov.
Vôbec po prvý raz boli do kardinálskeho purpuru odetí duchovní z Brunejského sultanátu a z Rwandy: Cornelius Sim (69) a Antoine Kambanda (62). Neeurópsku časť kardinálskeho zboru a rady voliteľov rozšíril aj filipínsky arcibiskup Jose Fuerte Advincula (68).
Pápež František od svojho nástupu v roku 2013 menoval nových kardinálov už po siedmy raz. Kardinálsky zbor bude mať soboty 232 členov, z toho 128 voliteľov, s právom zúčastniť sa na voľbe budúcej hlavy katolíckej cirkvi. Z uvedeného počtu voliteľov vymenoval 73 už pápež František. Jeho predchodcovia ich vymenovali oveľa menej: Benedikt XVI. 39 a Ján Pavol II. len 16.
Medzi aktuálnymi voliteľmi majú stále najväčšie zastúpenie duchovní z Európy (41%), ich zastúpenie sa však od začiatku Františkovho pontifikátu znížilo o 11 percent. To podľa agentúry Reuters zvyšuje pravdepodobnosť, že novou hlavou katolíckej cirkvi bude po Františkovi opäť neeurópsky kandidát.
