„Tréner Jozef Vengloš nás správne upozorňoval, aby sme si dávali na neho pozor, lebo to raz bude super hviezda. V zápasoch sa len potvrdili jeho slová,“ zaspomínal si Barmoš pre Nový Čas. Diegov talent bol neprehliadnuteľný. „Prichádzali sme často do kontaktu. Loptu si viedol nezameniteľným štýlom – vonkajškom ľavej nohy. Zobrať mu ju bolo takmer nemožné. Ak sa to aj podarilo, ihneď padal na trávnik.“
Maradona vynikal skvelou technikou. Dribling patril k jeho obľúbeným činnostiam. „Mal nízke ťažisko. Vedel perfektne klamať telom. Pamätám si, že kopačky si šnuroval až nad členok. Šlendriánsky, ako dedinčan. Z futbalu však vedel všetko. Nebol iba sólista. Vedel aj prihrať. Jeho kľučky na obe strany boli famózne. Nestrieľal tvrdo a razantne. Lopty rotoval a umiestňoval,“ pripomenul Barmoš.
V súbojoch ho Slovák ani nestihol faulovať. Argentínčan sa vyznačoval akceleráciou a majstrovským krytím lopty. „Mal geniálne ťahy. Hlava hore, obrovský prehľad a neuveriteľné schopnosti. Pri prienikoch pripomínal lasičku. Tak šikovne sa vedel preštrikovať. Vtedy som pochopil, že aj hráč s malou postavou a s výbornou technikou môže byť výkonmi veľký.“
Maradona exceloval v roku 1986, keď v Mexiku získal titul majstra sveta. Odtiaľ pochádzajú aj jeho dve gólové scény zo zápasu proti Anglicku, ktoré vstúpili do dejín. Takzvaná božia ruka a excelentné sólo cez polovicu ihriska. „Pre mňa to bol gól tisícročia. Aj zásah rukou zapadal do jeho povahy šoumena. Keď aj prišlo medzi nami k nejakému tvrdšiemu kontaktu, hneď sa ospravedlňoval a podával mi ruku na znak zmierenia. Nemal velikášske maniere,“ dodal Barmoš.
