Z dlhodobejšieho hľadiska bude mať však nová reorganizácia súdov dopad aj na rýchlejšie a predvídateľnejšie rozhodnutia súdov. Mala by aj pomôcť znížiť riziko existencie a pretrvania korupčných väzieb v súdnictve.
Rezort spravodlivosti navrhuje mapu všeobecných súdov rozdeliť do tridsiatich obvodov prvostupňových súdov, vrátane dvoch mestských súdov v Bratislave a v Košiciach, a troch obvodov odvolacích súdov. Sídla všeobecných odvolacích súdov by sa mali zriadiť v sídlach doterajších krajských súdov: v Prešove pre východoslovenský obvod, v Banskej Bystrici pre stredoslovenský obvod a v Trnave pre západoslovenský obvod. „Komplexnú obchodnú agendu navrhujeme riešiť kauzálnou príslušnosťou na troch všeobecných prvostupňových súdoch v sídlach odvolacích súdov: v Prešove, v Banskej Bystrici a v Trnave. Pre časť obchodnej agendy navrhujeme zriadiť aj štvrtý obvod na území Mestského súdu Bratislava v súlade s významom hlavného mesta a rozsahom agendy. Navrhujeme jeden obchodný register na Slovensku,“ vysvetlilo Ministerstvo spravodlivosti SR (MS SR).
Správne súdy by mali byť oddelené od všeobecného súdnictva a nachádzali by sa v troch obvodoch. Navrhovanými sídlami prvostupňových správnych súdov sú Nitra, Žilina a Košice. V Bratislave by chcelo MS SR zriadiť sídlo Najvyššieho správneho súdu SR s jedným obvodom pre celé Slovensko. Najvyšší súd SR, Ústavný súd SR a Špecializovaný trestný súd zostanú nezmenené, s obvodom pre celé Slovensko. Špecializácia sudcov sa predpokladá pre trestnú, civilnú, rodinnú a obchodnú agendu na všeobecných súdoch a pre správnu agendu v samostatnom správnom súdnictve.
Ako vysvetlila ministerka Kolíková, súčasná sieť 54 okresných súdov neumožňuje splniť podmienku, aby boli na súde vyťažení traja špecializovaní sudcovia, ktorá je nevyhnutná na fungovanie náhodného prideľovania spisov. Na malých súdoch sa sudca musí venovať viacerým oblastiam, čo ho môže dostať aj do znevýhodneného postavenia voči úzko špecializovaným advokátom a účastníkom konania. Obdobne to platí pre vyťaženosť senátov na krajských súdoch. Nová súdna mapa by mohla podľa Kolíkovej znamenať rýchlejšie a istým spôsobom aj kvalitnejšie rozhodnutia súdov.
„Ak sa sudca bude venovať jednej téme, ktorá je pre neho hlavná, tak možno očakávať, že bude vedieť rýchlejšie o spore rozhodnúť a aj jednoduchšie bude vedieť vysvetliť, prečo rozhodol tak, ako rozhodol. Aj pre ľudí bude potom skôr dôveryhodnejšie, že rozhodnutie súdu je spravodlivé, pretože mu budú rozumieť,“ uviedla ministerka. Pridanou hodnotou súdnej mapy je podľa Kolíkovej aj to, že zväčšením súdnych obvodov sa pretrhávajú aj korupčné väzby. „Som presvedčená, že pri viacerých sudcoch, ktorí zrazu prichádzajú do úvahy, že by o veci rozhodovali, bude skutočne zložitejšie pre ľudí, ktorí majú zlý úmysel a chcú ovplyvňovať výsledok konania na súdoch, mať ku všetkým z nich vychodené chodníčky. Zväčšenie možného počtu sudcov, ktorí o veciach budú rozhodovať, je tak už samo o sebe protikorupčným nástrojom,“ dodala.
Legislatívny rámec novej súdnej mapy by chcelo MS SR vytvoriť v roku 2021 a jeho implementácia by mala začať v roku 2022. Výnimkou je Najvyšší správny súd, ktorý by mal vzniknúť už v roku 2021.
