Ten v rámci prezentácie svojej koncepcie riadenia prokuratúry zdôraznil potrebu vnútornej, vonkajšej aj neformálnej kontroly jej činnosti. Pokiaľ ide o vnútornú kontrolu, generálny aj špeciálny prokurátor by podľa Šantu mali „skladať účty” rade prokuratúry, čo by bola rozšírená súčasná rada prokurátorov. Vonkajšiu kontrolu by podľa Šantu mal vykonávať parlament. Generálny aj špeciálny prokurátor by podľa neho mali aspoň dvakrát ročne vystúpiť pred poslancami, pričom tí by mali právo vedenie prokuratúry Interpelovať.
Pokiaľ ide o neformálnu kontrolu, Šanta by dvakrát ročne robil odpočet pred médiami v rámci zásady „komunikovať a nezatajovať”. Pred médiami by podľa Šantu mali vystupovať aj bežní prokurátori, ktorí vydajú uznesenia o zastavení trestného stíhania alebo o odmietnutí veci v sporných prípadoch. „Ak vydá zákonné rozhodnutie a napriek tomu ostane sporné, musí dozorový prokurátor napochodovať pred kamery,” zdôraznil Šanta. Prokuratúra podľa neho musí fungovať otvorene, transparentne a musí byť aktívna na všetkých úsekoch. „Nemôžeme čakať len na podnety a trestné oznámenia,” povedal kandidát s tým, že prokurátori sú povinní zaoberať sa akoukoľvek trestnou činnosťou, o ktorej sa dozvedia.
Šanta v rámci svojej prezentácie zdôraznil, že v rezorte prokuratúry pôsobí od roku 1991, pričom posledných 16 rokov na ÚŠP. „V rezorte prokuratúry mienim zotrvať v dobrom aj v zlom,” uviedol. Zároveň pripomenul rôzne mediálne známe kauzy, ktorými sa ako prokurátor zaoberal, napríklad kauzu Mikuláša Varehu, Jozefa Majského alebo Mariana Kočnera. „Verím, že som v žiadnej kauze nesklamal,” vyhlásil.
Medzi prvé veci, ktoré by podľa Šantu mal urobiť generálny prokurátor po uvedení do úradu, je „jasne sa vymedziť voči prokurátorom, ktorých na prokuratúre mať nechce”. Následne by sa podľa neho mal obklopiť svojim tímom. „Najmä námestníkmi, ktorým verí a ktorí zdieľajú rovnaké hodnoty,” zdôraznil. Podľa Šantu by tiež generálny prokurátor mal od krajských prokurátorov žiadať ich koncepcie riadenia a reformy prokuratúry. V prípade prijímania nových prokurátorov by sa malo prihliadať na ich osobnostnú stránku. „Každý mladý čakateľ musí prejsť psychotestami,” povedal s tým, že do úvahy by prichádzal aj detektor lži.
Poslanci sa Šantu v rámci vypočutia pýtali aj na jeho postup v rôznych medializovaných kauzách. Zaujímalo ich napríklad, prečo bol v kauze Váhostav, ktorú ako prokurátor dozoroval, odsúdený len bývalý generálny riaditeľ Ján Kato. Naopak, majiteľ Juraj Široký nebol trestne stíhaný. Podľa Šantu však v rámci hierarchie „už nad generálnym riaditeľom nie je nikto“. „Niekto z predstavenstva, to sú už nižšie poschodia,“ uviedol s tým, že v tejto kauze vychádzal zo znaleckého posudku. „Iné dôkazy v tejto kauze som nemal,“ povedal Šanta.
Poslanec Juraj Šeliga (Za ľudí) sa Šantu pýtal, prečo nebol v roku 2018 prítomný pri rozhodovaní Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) o väzbe Mariana Kočnera pre kauzu zmenky. Podľa Šeligu bol totiž Šanta, ktorý prípad v tom čase dozoroval, v Prahe a pri rozhodovaní súdu prokuratúru zastupovala len prokurátorka, ktorá mala v ten deň službu. ŠTS súd vtedy Mariana Kočnera do väzby nevzal, pričom ten podľa Šeligu skoro utiekol. Šanta však mal podľa vlastných slov Mariana Kočnera pod kontrolou, čo dokazuje aj to, že ho do väzby nakoniec vzal Najvyšší súd SR. „Dostal som Mariana K. do väzby ako jediný v tejto krajine,” povedal.
Poslancov tiež zaujímalo, prečo sa Šanta za odstúpenie obvineného špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika vyslovil až po jeho zadržaní a pomery na prokuratúre verejne nekritizoval skôr. „Ja pálim vždy, len keď mám plný zásobník,“ povedal Šanta s tým, že sa vyjadril po tom, ako bolo Dušanovi Kováčikovi vznesené obvinenie. Zároveň pripomenul, že keď proti Dušanovi Kováčikovi kandidoval na pozíciu špeciálneho prokurátora, bol následne odvolaný z pozície riaditeľa odboru ekonomickej kriminality. Dušan Kováčik mu tiež podľa vlastných slov za trest prideľoval komplikované prípady, on ich však vyriešil. Na otázku, či v prípade Dušana Kováčika alebo bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku zlyhali jednotlivci alebo celý systém, Šanta skonštatoval, že pokiaľ zlyhá vedenie nejakej inštitúcie, považuje sa to za zlyhanie systému.
Šanta v pondelok zároveň vyhlásil, že v prípade, ak by za generálneho prokurátora bol zvolený jeden z jeho protikandidátov, neprijal by funkciu jeho námestníka. "Ja som prokurátor prvej línie," povedal s tým, že v prípade neúspechu by sa vrátil k dozorovaniu trestných káuz. Pokiaľ ide o prípadnú kandidatúru na post špeciálneho prokurátora, nad týmto Šanta podľa vlastných slov zatiaľ nerozmýšľal. "Nezamýšľal som sa, ale teraz sa pozamýšľam," dodal.
Okrem Jána Šantu sa o post generálneho prokurátora uchádza ďalších šesť kandidátov. Jozefa Čentéša, Tomáša Honza, Jána Hrivnáka, Juraja Klimenta a Rastislava Remetu už členovia ústavnoprávneho výboru vypočuli vo štvrtok a v piatok. Po Šantovi bude v pondelok nasledovať ešte prokurátor Maroš Žilinka.
