Informovala o tom tlačová agentúra AFP. Agdam je jedným z troch okresov, ktoré majú etnickí Arméni odstúpiť Azerbajdžanu. Ďalšími sú Kalbadžar (25. novembra) a Lačin (do 1. decembra). Azerbajdžanské jednotky vstúpili do Agdamu iba deň po tom, ako z neho odišli kolóny arménskych vojakov a tankov.
Odovzdanie územia sa malo začať už v nedeľu, ale azerbajdžanský prezident Ilham Alijev tento konečný termín odložil o týždeň z "humanitárnych" dôvodov; obyvatelia totiž začali húfne utekať zo svojich domov a ničiť svoj majetok.
Väčšina územia okresu Agdam bola pod kontrolou arménskych separatistov od roku 1993. Pred prvým konfliktom tam žilo zhruba 130.000 ľudí - väčšinou etnických Azerbajdžancov, ktorí boli neskôr vyhnaní zo svojich domovov. Prudké boje medzi azerbajdžanskými silami a arménskymi separatistami v Náhornom Karabachu vypukli koncom septembra a vyžiadali si tisíce mŕtvych a omnoho viac vysídlených.
Títo dlhodobo znepriatelení postsovietski rivali sa minulý týždeň zhodli na podpísaní prímeria, pričom súčasťou dohody je vyslanie ruských mierových jednotiek do Náhorného Karabachu a odstúpenie časti územia tohto regiónu Azerbajdžanu. Separatisti v Náhornom Karabachu a niekoľkých okolitých okresoch vyhlásili po prvej vojne v 90. rokoch, s bilanciou približne 30.000 mŕtvych, nezávislosť Náhornokarabašskej republiky, ktorú však neuznáva žiadny člen OSN vrátane Arménska.
Arménsko má vrátiť 15-20 percent územia Náhorného Karabachu, ktoré nedávno dobyl Azerbajdžan, vrátane historického mesta Šuša. Dohodu o úplnom ukončení bojov v Náhornom Karabachu podpísali 9. novembra v Moskve arménsky premiér Nikol Pašinjan, azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a ruský prezident Vladimir Putin ako líder regionálnej mocnosti.
Pašinjan sa minulý týždeň vyjadril, že nemal inú možnosť, než dohodu podpísať. Podľa vlastných slov berie za toto rozhodnutie zodpovednosť; odstúpiť z funkcie však odmieta. Bezprostredne po podpísaní dohody protestovali v centre arménskej metropoly Jerevan tisíce demonštrantov a žiadali premiérovu rezignáciu.
