Na interné oddelenie v Kysuckej nemocnici v Čadci nastúpila ako lekárka hneď po ukončení vysokej školy. Po roku strávenom najmilšími povinnosťami sa teraz rozhodla zareagovať na naliehavú výzvu vedenia nemocnice. Napriek tomu, že je na materskej dovolenke, dvakrát do týždňa pomáha kolegom, ktorí už padajú od únavy. Situácia v Kysuckej nemocnici v Čadci je napätá a pochmúrna.
Pre nárast pacientov s COVID-om zdravotnícke zariadenie zápasí s akútnym nedostatkom personálu. Riaditeľ nemocnice Martin Šenfeld zverejnil naliehavú výzvu, ktorá nezostala bez odozvy. Do nemocnice prichádzajú pomáhať rôzni dobrovoľníci - kňaz, zástupkyňa riaditeľky zdravotníckej školy a najnovšie aj Slovák, ktorý pracuje ako lekár v Rakúsku. Z materskej tam chodí vypomáhať aj lekárka Hana Houbová.
„V nemocnici v Čadci je veľmi dobrý kolektív, ale nenastúpila som len kvôli nemu. Keď treba pomôcť, každý, kto ma pozná, vie, že idem. Našťastie, mám v tom veľkú oporu v manželovi a aj vďaka tomu, že naša malá dcérka je úžasná a prispôsobivá,“ hovorí Hana (31), ktorá pochádza zo Šurian (okres Nové Zámky).
Náročné služby
Medicínu išla Hana študovať preto, lebo chcela pomáhať ľuďom, a do nemocnice v Čadci nastúpila ako čerstvá absolventka. Najkrajší pocit je pre ňu, keď vidí pacienta, ktorý sa vyliečil. Dvakrát do týždňa pomáha na internom oddelení, kde počas núdzového stavu odslúžila už päť služieb.
„Na čistom oddelení, kam som nastúpila, to bolo napäté hneď počas prvej služby. Jeden starší pán si strhol nefrostomiu a mladý, len 36-ročný pacient mal akútny infarkt. Začalo sa aj s testovaním antigénovými testami a hneď v prvý deň som spolu s kolegyňou diagnostikovala dvoch pozitívnych pacientov,“ opisuje chvíle v nemocnici mladá lekárka. Kolegov, ktorí slúžia na COVID-ovom oddelení, obdivuje. Utekať z čistého oddelenia na COVID-ové dá lekárom poriadne zabrať.
„Najhoršie, čo som videla, boli služby lekárov, keď mal jeden na starosti sedem oddelení, z toho tri COVID-ové. Kolegovia pracovali úmorne od 15-tej hodiny popoludní až do siedmej hodiny ráno nasledujúceho dňa,“ konštatuje Hana, ktorá sa s koronavírusom stretla už aj vo svojej rodine, kde sa nakazili obaja jej rodičia a dvaja súrodenci. Nevideli sa mesiac. Najťažšie na rozhodnutí ísť pomáhať bol strach z nákazy, ktorý sa jej podaril prekonať.
S pacientami, ktorí sú pozitívne testovaní, do kontaktu neprichádza a sama sa necháva, rovnako ako ostatní zamestnanci, testovať dvakrát týždenne. Ak to však bude potrebné, chystá sa pomáhať aj na COVID-ovom oddelení. Do práce sa postupne začínajú vracať zdravotníci z karantény a Hana dúfa, že postupne sa situácia v nemocnici stabilizuje a časom bude už len lepšie.
