Koronavírus:
Zriadil by program trasovanie kontaktov (z tohto dôvodu by najal až 100 000 pracovníkov) a najmenej desať testovacích centier v každom americkom štáte, zaistil by tiež testovanie pre obyvateľov zdarma. Biden hovorí, že "na rúškach záleží". Uznávaného experta Bieleho domu pre boj s koronavírusom Anthonyho Fauciho, ktorého prezident Donald Trump označil za pohromu, by vo funkcii ponechal.
Zmena klímy:
Ako už skôr avizoval, USA by sa mali opäť pripojiť k parížskej dohode o klíme, od ktorej krajina odstúpila za Trumpovej vlády. Bidenovým cieľom je výrazne obmedziť emisie oxidu uhličitého do roku 2050. Fosílne palivá by podľa neho mali byť nahradené obnoviteľnými zdrojmi energie, USA by mali postupne obmedziť emisie na nulu. Ukončil by tiež subvencie pre podniky vyrábajúce fosílne palivá.
Ekonomika:
Zrušil by daňové škrty republikánov z roku 2017 pre najbohatších a korporácie (zvýšenie daní by podľa neho malo vplyv iba na tých, ktorí zarábajú cez 400 000 dolárov ročne). Súčasne by chcel zaviesť korporátnu daň vo výške 28 percent, čo je menej, než bolo pred škrtmi. Biden podporuje zvýšenie minimálnej hodinovej mzdy na 15 dolárov (v súčasnosti je mzda vo výške 7,25 dolára).
Zdravotná starostlivosť:
Chcel by zachovať a rozšíriť systém zdravotného poistenia z doby predchádzajúceho prezidenta Baracka Obamu, známy ako Obamacare. Balíček, ktorý poskytol zdravotné poistenie miliónom Američanov, čelí od svojho zrodu útokom najmä od konzervatívnych zákonodarcov. Prezident Trump usiloval o zneplatnenie tohto systému poistenia, tvrdil, že je príliš drahý, iná alternatíva však zavedená nebola.
Zahraničná politika:
Rád by napravil vzťahy s americkými spojencami, najmä v rámci NATO, a zmenil niektoré rozhodnutia súčasného šéfa Bieleho domu. Obnovil by napríklad členstvo USA v Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO), ktorá podľa Trumpa v čase pandémie zlyhala. USA by sa pod Bidenovým vedením mohli za určitých podmienok vrátiť k jadrovej dohode medzi svetovými mocnosťami a Iránom. Trump od nej odstúpil a na Teherán uvalil tvrdé ekonomické sankcie.
Biden by zrušil jednostranné clá s Čínou. Americké veľvyslanectvo v Izraeli by ponechal v Jeruzaleme. Vrátiť ambasádu späť do Tel Avivu, odkiaľ ju nechal presunúť Trump, by podľa Bidena mierovému procesu neprospelo. Pri vyjednávaniach medzi Izraelom a Palestínou by Biden zrejme usiloval o návrat k tradičnej pozícii nestranného sprostredkovateľa.
Boj s rasovými nerovnosťami:
V tejto veci sa ostro vymedzil voči Trumpovi, ktorého viní z rozdúchavania rasových nepokojov v krajine. Biden predstavil plán, ktorý predpokladá podporu malým podnikateľom z radov Afroameričanov i dostupnejšie bývanie pre príslušníkov menšín. Ako tiež uviedol v poslednej predvolebnej debate kandidátov, snažil sa zmeniť zákony o trestoch za drogy, ktoré neúmerne poškodili Afroameričanov.
Migračná politika:
Zvýšil by limity pre prijímanie prisťahovalcov, posilnil by financovanie azylových súdov a zastavil by oddeľovanie detí od rodičov, ktorí sa do USA snaží preniknúť nelegálne. Vyčlenil by štyri miliardy dolárov na pomoc stredoamerickým štátom Salvádor, Guatemala a Honduras, z ktorých je migrácia do USA najsilnejšia.
Zbrane:
Navrhol zákaz útočných zbraní, je pre väčšiu kontrolu. Uľahčil by žalovanie výrobcov a predajcov zbraní z nedbanlivosti.
