Vychádza pritom z vlastných skúseností, keď na miestnom úrade mali ešte pred celoslovenským testovaním dvoch COVID pozitívnych zamestancov. Na jej naliehanie preventívne otestovali celý úrad antigénovými testami, ktoré ukázali ďalších 5 pozitívnych výsledkov. Avšak po pretestovaní PCR testom už nebol pozitívny žiadny z nich! Ešte týždeň pred celoplošným testovaním, ktoré sa konalo minulý víkend, oznámili dvaja zamestnanci Miestneho úradu Karlova Ves, že sú pozitívni na ochorenie COVID-19.
Starostka sa preto rozhodla, že nechá pretestovať všetkých zamestnancov úradu. „Prvý pracovný deň, čiže 26. októbra, sme pretestovali všetkých pracovníkov miestneho úradu, ktorí s nimi mohli prísť do kontaktu. Antigénovými testami sme odhalili ďalších piatich pozitívnych pracovníkov. Preto odišli do karantény,“ opisuje situáciu spred týždňa Dana Čahojová.
Zároveň sa rozhodla, že výsledky ešte radšej overia, a tak sa jej pozitívni kolegovia dali otestovať PCR testom. Každý zo zamestnancov sa na toto testovanie objednával sám. „Do troch následujúcich dní boli všetci títo zamestnanci PCR testom označení ako negatívni,“ dodala Čahojová. Fakt, že jej kolegovia pre falošnú pozitivitu by museli ostať v 10-dňovej karanténe, ju znepokojoval.
Ľudia skončia v karanténe zbytočne
Starostka bola aj proti druhému kolu testovania a uvažovala, že v prípade, že by ho štát nariadil, by sa postavila na odpor. „Koketujem s myšlienkou, že v prípade nariadenia druhého kola testovania v Bratislave, konkrétne u nás v Karlovej Vsi, navrhnem vypovedanie poslušnosti,“ oznámila na sociálnej sieti Čahojová v nedeľu. Vo štvrtok na facebookovú stránku mestskej časti zavesila video, v ktorom svoj názor vyjadrila opäť.
V ňom navrhuje, aby po druhom kole testovania mali občania s pozitívnym výsledkom možnosť otestovať sa iným druhom testu. „V Karlovej Vsi bolo otestovaných asi 21-tisíc obyvateľov, z ktorých pozitívny výsledok malo len pár desiatok. Myslím si, že sa stala chyba, že títo ľudia neboli oslovení a nebolo im umožnené, aby sa dali pretestovať aj iným druhom testu, napríklad PCR testom, ktorý by vyvrátil alebo potvrdil ich pozitivitu,“ uviedla Čahojová s tým, že takto sú ľudia nútení zostať v karanténe.
Žijú v obavách o svoje zdravie aj zdravie svojich blízkych a čo je podstatné, nemôžu chodiť do práce. Testovanie však starostka rozhodne nechce spochybniť. Podľa nej by sa však malo robiť efektívnejšie. „Testovanie v postihnutých oblastiach má veľký význam, je však potrebné, aby bolo adresné a najmä efektívne,“ uzavrela Čahojová.
Pavol Čekan, vedec, biochemik
- S vyjadrením starostky súhlasím. My sme už pred tým upozorňovali na to, že výsledky nebudú stopercentné. Na príbalovom letáku k antigénovým testom výrobca uvádza, že výsledky testu by nemali byť základným faktorom pre stanovenie diagnózy a je požadované opätovné testovanie. Falošné pozitivity sú pri antigénových testoch úplne štandardná vec. Ak je niekto pozitívny a nemá príznaky, je vhodné, aby sa dal otestovať iným testom. To isté platí aj v opačnom prípade.
Róbert Bános, advokát
- Požadovať ušlý zisk (náhradu škody) od štátu by bolo možné, keďže aj podľa včerajšieho vyjadrenia Ústavný súd SR pozastavil účinnosť časti zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorá by vylučovala poskytnutie náhrady škody a ušlého zisku v prípade pandemických opatrení.
Občan by však musel riadne preukázať, že nárok na náhradu škody, ktorý mu vznikol v súvislosti s opatreniami Úradu verejného zdravotníctva, je uplatňovaný dôvodne. Predmetom skúmania by bola aj otázka presnosti jednotlivých testov, časový rozdiel medzi vykonaním prvého a druhého testu a pod.
