Pre TASR to povedal analytik z českej Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) Petr Boháček.
"Pokiaľ by Biden nadviazal na zahraničnú politiku Trumpovho predchodcu Baracka Obamu voči Európe, tak ho možno v Európe budeme mať viac radi, ale zbavíme sa nutnosti postaviť sa na vlastné nohy v otázkach geopolitiky či bezpečnosti na vlastných perifériách Európy," skonštatoval Boháček.
Čo sa týka Trumpovej zahraničnej politiky, tá sa podľa Boháčka vyznačuje dvoma smermi. "V tom prvom vychádza z Trumpovho celkového prístupu k politike ako šoubiznisu a televíznej šou. V tom môžeme očakávať ďalšie šokujúce, radikálne a medializované kroky, ktoré sú prázdne v substancii, ale ani takú ambíciu nemajú," zhodnotil.
Ďalším smerom je podľa analytika "pomerne konvenčná zahraničná politika republikánskeho krídla", kde sa Trump svojím prístupom ako k medzinárodným organizáciám, multilaterizmu či Európe ako hlavnému spojencovi príliš veľmi nelíši od svojich republikánskych predchodcov. "Pokračovanie takejto politiky môže paradoxne pomôcť dotlačiť Európu k tomu, aby sa spoliehala sama na seba, vytvorila si jednotný geopolitický hlas a pristupovala k transatlantických vzťahom realisticky, a nie so symbolicky natiahnutou rukou, ako je tomu historicky," dodal Boháček.
"Znovuzvolenie Donalda Trumpa bude s veľkou pravdepodobnosťou znamenať pokračovanie - ak nie prehĺbenie - súčasnej transatlantickej krízy," myslí si slovenská analytička Katarína Kertýsová z organizácie European Leadership Network (ELN) v Londýne.
"Zahraničná politika Trumpovej administratívy za posledné štyri roky by sa dala charakterizovať ako nepredvídateľná, ľahostajná, a niekedy až otvorene nepriateľská voči EÚ. Mnoho Európanov má názor, že Trump má voči Únii ideologickú averziu. Pripomeňme si Trumpovu podporu odchodu Británie z eurobloku, uvalenie cla na dovoz ocele a hliníka z EÚ, či vyhlásenia, že EÚ je "nepriateľom" a "najväčším súperom Spojených štátov". V tomto kontexte je americká bezpečnostná záruka smerom k európskym spojencom naozaj ťažko predstaviteľná," povedala analytička pre TASR.
Aj preto očakáva, že nezávisle od výsledkov novembrových volieb sa bude EÚ naďalej sústreďovať na zvýšenie strategickej autonómie, predovšetkým v oblasti bezpečnosti a obrany.
Zvolenie Joea Bidena bude podľa nej príležitosťou na zlepšenie transatlantických vzťahov. Veľký potenciál na prehĺbenie spolupráce vidí v oblasti kontroly konvenčných a nukleárnych zbraní, ako aj v oblasti klímy a iných nevojenských bezpečnostných hrozieb.
Ako kľúčovú oblasť na prehĺbenie transatlantickej spolupráce vníma boj proti klimatickým zmenám, v ktorom je EÚ svetovým lídrom. "Biden sa zaviazal vrátiť USA do Parížskej klimatickej dohody, ako aj znížiť do roku 2050 emisie Spojených štátov na nulu. Tiež prisľúbil, že USA opätovne vstúpia do Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), vrátia sa k jadrovej dohode s Iránom a znovu potvrdia podporu ku klauzule o vzájomnej obrane, na ktorej je založené fungovanie NATO," pripomenula.
Podľa Kertýsovej budú počas vlády Joea Bidena konzultácie s európskymi partnermi častejšie a diplomatická angažovanosť Spojených štátov, ako aj americká podpora medzinárodných inštitúcií intenzívnejšia. Výrazný posun sa dá podľa nej očakávať aj vo vzťahoch USA s Čínou.
Návrat vzťahov do starých "koľají" spred roku 2016 slovenská analytička neočakáva. "Súčasné trendy poukazujú na to, že účasť USA na zahraničných misiách sa bude naďalej znižovať. Podobne ako Trump, aj Biden bude očakávať, že európski spojenci zvýšia výdavky na obranu a prihlásia sa k väčšej angažovanosti a rozdeleniu záťaže v rámci NATO, predovšetkým na Blízkom východe. Okrem výdavkov na obranu budú EÚ a USA naďalej zastávať rozdielne názory aj v oblasti ochrany osobných údajov a kontroly vývozu," uzavrela Kertýsová.
Prezidentské voľby v USA sa budú konať 3. novembra. Demokratickým vyzývateľom republikánskeho prezidenta Donalda Trumpa je bývalý viceprezident Joe Biden.
