Pri cieľoch znižovania skleníkových emisií netreba zabudnúť na vplyvy tejto stratégie pre národné ekonomiky, boj proti pandémii ochorenia COVID-19 je nutné koordinovať a vzťahy EÚ s Afrikou musia byť aj o readmisiách nelegálnych utečencov. Týmito slovami zhodnotil predseda vlády SR Igor Matovič (OĽANO) hlavné body dvojdňového samitu EÚ v Bruseli.
Premiér po návrate do Bratislavy zhrnul hlavné témy rokovaní lídrov EÚ a upozornil na ich zhodu, že si neželajú dohodu "za každú cenu" s Britániou po tom, ako koncom tohto roka vyprší prechodné obdobie. Upozornil na spoločnú výzvu na konštruktívnejší prístup pre britskú stranu, aby bolo možné dohodu o budúcich vzťahoch, výhodnú pre obe strany, uzavrieť ešte do konca októbra. Priznal však, že aj Slovensko musí byť pripravené na scenár bez dohody s Britániou.
Matovič zdôraznil potrebu riešiť klimatickú krízu, lebo dosahy klimatických zmien vidíme už aj dnes a aj na Slovensku. "Cieľ znížiť emisie skleníkových plynov o 55 percent do roku 2030 nikto nespochybnil, ale očakával som jasnejšie správy o vplyvoch tejto iniciatívy," uviedol Matovič. Dodal, že by bolo treba prepočítať, koľko bude stáť toto úsilie, ako to budú jednotlivé členské krajiny znášať a aké sú ďalšie zdroje financovania takejto politiky.
Premiér v tejto súvislosti súhlasí so zavedením celoúnijnej uhlíkovej dane, čiže preclenia tovarov na hraniciach EÚ z tých krajín, ktoré majú nižšie ekologické štandardy pri ich výrobe. "Z uhlíkových ciel by sme mohli financovať väčšiu ekologizáciu nášho hospodárstva," vysvetlil. Zároveň vyjadril nádej, že do decembrového samitu EÚ, ktorý odobrí konečné percentá pre znižovanie emisií CO2 na najbližšie desaťročie, by už mal byť jasnejší aj návod, ako riešiť vplyv tejto iniciatívy na národné ekonomiky. Aby sa nestalo to, že transformáciou ekonomík umožníme dovoz menej ekologických tovarov zvonku, napríklad dumpingovej ocele z Číny, čo poškodí záujmy európskej ekonomiky.
Matovič pripomenul, že lídri EÚ dlhý čas venovali debatám o tom, ako úspešne bojovať proti pandémii spojenej s ochorením COVID-19. Spresnil, že nešlo len o potrebu vymieňať si skúsenosti, ale členské štáty sa zhodli na tom, že situácia v celej Európe sa zhoršuje, a preto je snaha spoločne eliminovať nárast nových infekcií, čomu pomáha aj "minimalizácia spoločenských aktivít a stretnutí". A to, ako upozornil premiér, sa deje aj na Slovensku.
V oblasti zahraničnej politiky, o ktorej premiéri a prezidenti hovorili v piatok dopoludnia, Matovič podľa vlastných slov pomohol presadiť, aby sa do spoločných záverov o spolupráci medzi EÚ a africkými krajinami dostala zmienka o readmisii. To podľa neho znamená, že africkí partneri musia pochopiť, že podpora EÚ nie je len o "nastrčenej ruke", keď im Európania pomáhajú, ale aj o tom, že aj Únia niečo očakáva od nich, napríklad v oblasti nelegálnej migrácie a návrate utečencov bez nároku na azyl.
"Ak nejakí utečenci nemajú dôvody na azyl, tak treba, aby africké krajiny boli ochotné zabezpečiť ich návrat domov," odkázal premiér. Zároveň pripomenul, že v rámci samitu mal bilaterálne rokovanie s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a vo štvrtok bol ako hosť na samite Európskej ľudovej strany (EPP) na pozvanie jej predsedu Donalda Tuska, s ktorým hovoril aj o žiadosti strany OĽANO stať sa členom tejto európskej politickej rodiny.
