Väčšinou si ich kupuje, no blízki vedia, čím mu urobia najväčšiu radosť. Medzi množstvom kúskov sa pritom nájdu aj skutočné unikáty. Ľuboš (57) na svoju vášeň nedá dopustiť. „Je to taká mánia. Keď som mal 800 pexies, myslel som si, že som majstrom sveta a nikto nemôže mať viac. Zistil som však, že v Česku existuje klub, a tí najusilovnejší mali až do 2 000 pexies. Samozrejme, rôznych. Keď som nazbieral už 3 000 kusov, bol som v siedmom nebi, no teraz ich už mám vyše 6 100,“ spomína.
Priznal, že občas, hoci už málokedy, si pexeso s polovičkou aj zahrá, pretože sa tým trénuje pamäť a postreh. Jeho pexesá zahŕňajú prakticky všetky sféry života. Od politických, náboženských, erotických až po technické kartičky. Teda autá, motorky, zvieratká, prírodu i známky. Nechýba mu pritom ani tzv. hmatové – čiže hráč má masku na očiach a hmatom, ručne priraďuje rovnaké kusy, či sluchové pexeso, kde rovnaký kus hľadá podľa zvuku v kockách.
Jedno má dokonca s vlastnou podobizňou. „Také lacnejšie pexeso dnes kúpite za 1,5 až dve eurá. No sú aj podstatne drahšie a najmä originálnejšie. Mňa až tak nezaujíma cena, skôr aby bolo iné a hodilo sa do zbierky. Mám však napríklad aj raritné pexeso z Warholovho múzea v Medzilaborciach a stálo až okolo 25 eur. Patrí medzi moje najdrahšie,“ povedal tento zberateľ.
Priestorovo mu to zaberá dosť miesta, pexesá preto má vo viacerých skriniach. „Každé pexeso mi spôsobí radosť, ale keď dostanem alebo získam niečo úplne výnimočné, som šťastný. Napríklad v jednej lekárni som videl pexeso so zreničkami očí. Nápaditosť je teda značná. Viem si predstaviť tiež stopy ľudí, prípadne zvierat, ale aj uši, proste čokoľvek,“ dodal Spišiak, ktorého prezývajú aj pexesovým mužom.
