Divákov bavia vtipné dialógy, zaujímavé zápletky, ale najmä herecký koncert Tomáša Maštalíra v hlavnej úlohe. O tom, prečo nemecký formátu nás tak skvelo funguje, sme sa porozprávali s režisérom tohto seriálu Matúšom Libovičom (44).
Predlohou Pána profesora bola nemecká verzia. Vo všeobecnosti však platí, že nemecké filmy či seriály nepatria práve k najväčším lákadlám slovenského diváka. Prečo to tentoraz funguje?
Ide o to, že my sme sa inšpirovali maďarskou adaptáciou tohto nemeckého seriálu. Ako ste naznačili, práve preto, že nemecké formáty sú chladné, postavené na racionalite. V rámci emocionality sme sa preto priklonili k Maďarom a, samozrejme, všetko sme prispôsobili našim reáliám.
Ako napríklad?
Školský systém v Nemecku či v Maďarsku má nejaké princípy, ktoré na Slovensku nefungujú, takže by nefungoval ani humor, ktorý by z toho vyplýval. Samozrejme, nesmieme rozbiť konštrukciu rozprávania. Od prvého po desiaty diel je otvorená vzťahová linka medzi Samom a Klaudiou a v každej epizóde sa dej točí okolo nejakého študenta. Inak práve ten vzťah Klaudie so Samom sme úplne prekopali. Pracovali sme od začiatku na tom, aby si tí dvaja ľudia boli sympatickí, kým v nemeckej i maďarskej sérii si k sebe hľadajú cestu.
Vo vašom seriáli je asi najviac pekných ľudí na štvorcový meter v rámci našej televíznej tvorby. Bol to zámer už na kastingu?
Nebolo to priamo takto, ale tým, že sme v televízii, musíme pracovať s nejakou vizualitou. Keby sme robili sociálnu drámu alebo nejaký artový film, môžeme s tou estetikou pracovať inak. Ja osobne zastávam názor, že ľudia, ktorí si zapínajú televíziu, by mali vidieť niečo, k čomu vzhliadajú. Samozrejme, nesmieme to prestreliť. Hovorím za seba, pre diváka tam niečo musí byť pútavé a určite sme týmto smerom robili aj kasting. Bol zámer pracovať s peknými ľuďmi, aby sa mali na čo pozerať chlapci aj dievčatá.
