"Prišiel som sem s veľkými očakávaniami a je veľmi ťažké akceptovať dve strieborné medaily. Na druhej strane dvakrát ma zdolali cyklisti, ktorí boli silnejší ako ja. Chvíľu mi potrvá, kým si začnem vážiť, čo som dosiahol. Potrebujem čas, aby som bol na to hrdý. Mal som silné nohy a chcel som zvíťaziť," uviedol Van Aert aj na špecializovanom webe Cyclingnews.
Dvadsaťšesťročný pretekár tímu Jumbo-Visma v špecifickej sezóne 2020 po jej letnom reštarte len ťažko hľadal konkurenciu. Vyhral prestížne talianske klasiky Strade Bianche a Miláno - San Remo, na etapáku Critérium du Dauphiné ovládol bodovaciu súťaž aj jednu etapu a na Tour de France v úlohe domestika vyhral dve etapy a obsadil dvadsiatu priečku v celkovej klasifikácii. Na MS do Imoly prišiel v role jedného z najväčších favoritov časovky aj pretekov s hromadným štartom, napokon v oboch prípadoch skončil tesne pod vrcholom. Aj tak sa stal historicky tretím cyklistom, ktorý na tých istých majstrovstvách sveta vybojoval medailu v individuálnej časovke aj cestných pretekoch jednotlivcov. Na rozdiel od Španielov Abrahama Olana a Miguela Induraina, ktorí si podelili zlato a striebro na MS 1995 v kolumbijskej Dutaime, sa ambiciózny Belgičan zatiaľ majstrom sveta nestal.
S odstupom času však priznal, že Alaphilippa nemohli v závere chytiť, lebo podal famózny výkon. "Urobili sme všetko, čo sme mohli. Boli sme silná päťčlenná skupina, ale Julian bol najsilnejší z celého štartovného poľa. V posledných dvoch kilometroch sme už začali uvažovať o boji o druhé miesto, čo je normálne. Predtým sme však príkladne spolupracovali a aj tak sme ho nedostihli. Teda žiadne výčitky, najlepší z nás zvíťazil," dodal Van Aert.
