Analytici považujú za najpálčivejšiu dôchodkovú reformu a reformu vzdelávania.
Ekonomickí analytici oznámkovali jednotlivé reformy na stupnici od jedna do desať, pričom desiatka znamená, že reforma je najnaliehavejšia. Dôchodková reforma dostala od 31 ekonómov v priemere známku 9,58, reforma vzdelávania 9,42.
Podľa analytikov musí vláda opraviť dôchodkový systém tak, aby nevytváral nekryté dlhy do budúcnosti. Odporúčajú zrušiť stropy na dôchodkový vek a trináste dôchodky, opraviť by podľa nich vláda mala aj druhý pilier tak, aby prinášal vyššie výnosy.
V oblasti školstva a vedy by vláda mala upraviť vzdelávací systém, aby lepšie zodpovedal potrebám pracovného trhu a demokracie. Podľa ekonómov treba posilniť IT zručnosti, anglický jazyk, schopnosť spolupráce či flexibilitu a schopnosť rozmýšľať.
Na tretiu priečku zaradili ekonómovia zlepšovanie podnikateľského prostredia (9,06), čo podľa nich spočíva v zatraktívnení daňového systému, stavebného a územného konania či znížení cien energií, v pružnejšom trhu práce a riadenej inteligentnej imigrácii. Štvrtou najnaliehavejšou reformou je podľa nich podpora kvalitných vysokých škôl a vedy (9,03), prvú päticu uzatvára integrácia rómskej menšiny (9,03). V prípade Rómov dochádza podľa ekonómov k obrovskej strate ľudského kapitálu, ktorú si Slovensko nemôže dovoliť. "Z veľkej časti je to problém vzdelávania, ale aj sociálnej práce, zdravotníctva a pracovných príležitostí," vysvetlili. Z Fondu obnovy by Slovensko podľa nich mohlo financovať experimentálne politiky práce s marginalizovanými skupinami.
Odborníci tiež odporúčajú zlepšiť výber daní, najmä DPH. Volajú po obsadení čelných funkcií finančnej správy a daňových úradov odborne aj eticky spoľahlivými ľuďmi na základe otvorených výberových konaní. Vláda by sa podľa nich mala tiež zamerať na digitálne Slovensko, napríklad na automatické zdieľanie informácií medzi úradmi. Zaviesť podľa nich treba i daňovo-odvodovú reformu a otvorené výberové konania do čelných funkcií verejných inštitúcií aj štátnych firiem.
Reformu siete nemocníc ekonómovia ohodnotili tiež vysoko, známkou 8,5. Štát by mal podľa nich pravidelne merať a zverejňovať kvalitu a efektívnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti v nemocniciach. Reformu si vyžaduje aj systém dlhodobej starostlivosti a potrebné je aj spresnenie definície základného balíka zdravotnej starostlivosti. Z európskych peňazí by podľa analytikov mohlo byť financované i odstránenie envirozáťaží a investície do verejnej infraštruktúry s najvyššou hodnotou za peniaze.
Ekonómovia navrhujú aj dve ďalšie reformy - prechod na obehové odpadové hospodárstvo a poskytnutie dotácií na zníženie škodlivých emisií. Tieto nepovažujú za top prioritu, avšak ich financovanie z Fondu obnovy by zlepšilo život na Slovensku.
