Informoval o tom Štatistický úrad SR na základe výberového zisťovania pracovných síl. Ako upozornili štatistici, takýto prudký nárast zaznamenalo Slovensko naposledy pred desiatimi rokmi, keď v druhom štvrťroku 2010 vzrástol počet nezamestnaných medziročne o 28,5 %.
"Trh práce nezostal ušetrený dopadu pandémie, avšak negatívny dopad COVID-19 sa na ňom prejavil pomerne mierne, k čomu prispeli štátne opatrenia zamerané na ochranu pracovných miest," uviedla analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Najviac bol podľa nej zasiahnutý sektor služieb. "Miera nezamestnanosti sa zvýšila na 6,6 %, čím dosiahla hodnotu naposledy videnú v júni 2018," upozornila. Nezamestnanosť bola napriek tomu podľa Muchovej lepšia, ako sa očakávalo, čo je pozitívnym rizikom pre celoročný odhad trhu práce.
"Recesia sa, samozrejme, nevyhla ani nášmu trhu práce," povedala pre agentúru SITA analytička Poštovej banky Jana Glasová. Pokles zamestnanosti v druhom kvartáli bol podľa nej síce výrazný, ale aj tak o niečo miernejší, ako hovorili prvotné očakávania. "Vývoj na trhu práce tak môžeme hodnotiť čiastočne pozitívne. Isto k tomu dopomohli aj opatrenia na podporu trhu práce, ktoré zabránili výraznejšiemu prepúšťaniu," tvrdí. Okrem toho, po uvoľnení karanténnych opatrení sa podľa Glasovej pomerne rýchlo začal oživovať ekonomika, priemysel aj export, čo taktiež zmiernilo nárast nezamestnanosti.
Dlhodobý pokles nezamestnanosti sa zastavil v prvom štvrťroku tohto roka, kedy nastala zmena trendu vo vývoji nezamestnanosti a počet nezamestnaných začal rásť. "Medziročný nárast počtu nezamestnaných trvajúci aspoň dva štvrťroky za sebou bol zistený naposledy v treťom štvrťroku 2013," uviedol Štatistický úrad SR. Súčasne miera nezamestnanosti vzrástla medziročne o 0,9 percentuálneho bodu na 6,6 %, dostala sa tak na úroveň spred dvoch rokov. Sezónne očistená nezamestnanosť sa oproti prvému štvrťroku tohto roka zvýšila o 14,3-tisíca na 178,4-tisíca osôb.
Niektoré osoby, ktoré už nie sú zamestnané, sa podľa štatistikov nepresunuli do kategórie nezamestnaných, ale dostali sa mimo trhu práce do kategórie ekonomicky neaktívnych osôb. Počet ekonomicky neaktívnych osôb v 2. štvrťroku medziročne vzrástol o 44,4-tisíca na 1,91 milióna ľudí.
Najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných tvorili osoby vo veku 35 až 49 rokov. Táto veková kategória je najsilnejšie zastúpená medzi novými nezamestnanými, ich počet vzrástol o 19,8-tisíca. Nezamestnaní pribudli aj v ďalších vekových skupinách s výnimkou 55 až 59 ročných, ktorí zaznamenali pokles o 3,6-tisíca osôb. "Dopad koronakrízy sa prejavil najmä rýchlym zvýšením počtu aj podielu osôb, ktoré boli krátkodobo nezamestnané (mesiac, respektíve jeden až tri mesiace). V súhrne sa počet osôb v týchto dvoch skupinách v štruktúre nezamestnaných medziročne zdvojnásobil," upozorňujú štatistici.
Nezamestnanosť sa medziročne zvýšila vo všetkých krajoch, najviac v Prešovskom kraji (o 10,1-tisíca osôb), ten zároveň dosiahol najvyššiu úroveň regionálnej miery nezamestnanosti (12 %) pri jej najrýchlejšom medziročnom raste o 2,6 percentuálneho bodu. Nad priemerom SR bola miera nezamestnanosti ešte v dvoch regiónoch, v Košickom (8,9 %) a v Banskobystrickom kraji (8,5 %), pričom v Košickom kraji došlo aj k vyššiemu nárastu (o 1,2 bodu). Najnižšia miera nezamestnanosti v rámci Slovenska bola v Bratislavskom kraji, a to 3,1 %, pred rokom to bolo 2,4 %.
V prvom polroku tohto roka nezamestnanosť medziročne vzrástla o 7,8 % (pred rokom bol pokles o 16,2 %) a dosiahla 169,7-tisíca osôb. Miera nezamestnanosti sa zvýšila o 0,5 percentuálneho bodu na 6,3 %.
