Situáciu skomplikovalo to, že doterajší zákonný sudca OS Bratislava I Roland Kemény je približne od marca dlhodobo práceneschopný a jeho trestné veci museli prerozdeľovať medzi iných sudcov. Ivana Biháryho medzičasom prepustili na slobodu.
"I. B. na výsluchu pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby nesúhlasil so zmenou samosudcu, a preto bude v zmysle Trestného poriadku potrebné vykonať celé dokazovanie na hlavnom pojednávaní od začiatku. Pritom nový zákonný sudca po riadnom oboznámení sa a naštudovaní veci bude ďalej postupovať v zmysle Trestného poriadku," sprostredkoval TASR odpoveď nového zákonného sudcu Branislava Harabina vyšší štátny úradník Krajského súdu (KS) v Bratislave Zoltán Valentovič.
O prepustení Ivana Biháryho na slobodu rozhodol 14. augusta KS v Bratislave. Súd na základe sťažnosti proti uzneseniu OS Bratislava I z 24. júla toto uznesenie zrušil a obžalovaného prepustil z väzby na slobodu, avšak bez náhrad väzby.
OS Bratislava I pôvodne síce prepustil Ivana Biháryho z väzby na slobodu, ale s povinnosťami a obmedzeniami, a to pravidelne sa dostavovať k probačnému a mediačnému úradníkovi, uložil mu zákaz vycestovať počas trvania trestného stíhania z územia SR, povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu svojho pobytu a ďalšie. Zároveň mu nariadil kontrolu uložených obmedzení a povinností technickými prostriedkami.
Spoluobžalovaná Vanessa Pútiková urobila v októbri 2019 pred samosudcom vyhlásenie o vine. Uviedla, že o podávaní liekov rozhodoval Ivan Biháry, ktorého videla zavádzať pacientom kanylu. Taktiež, že do zariadenia vodil osoby, ktoré tam neboli zamestnané a ani hospitalizované. Priznala tiež, že v zariadení užívali drogy a konzumovali alkohol ona, Ivan Biháry i ďalšie osoby. Ivan Biháry mal zároveň kontaktovať osoby s cieľom sexuálneho styku za finančnú odmenu. Poškodeným mal zatajiť, že má potvrdenú infekciu vírusom HIV.
Obaja sú obžalovaní zo zločinu poškodzovania zdravia a Ivan Biháry aj zo zločinu ohrozovania vírusom ľudskej imunodeficiencie. V zariadení mali klientom indikovať a podávať lieky a liečivá intravenózne, intramuskulárne vo forme tabliet a kvapiek, a to aj napriek tomu, že na to nemali predpísanú odbornú spôsobilosť. Mohlo tak dôjsť k ohrozeniu zdravia až k smrti klientov. V zariadení zomrelo viacero pacientov a niektorých z nich exhumovali. Veľa pacientov sa však spopolnilo.
