V čase útoku zo 4. januára 2020 mesto Tripolis obliehala samozvaná Líbyjská národná armáda (LNA). V tom čase poprela zodpovednosť za útok a ponúkla vysvetlenie, že kadetov mohlo zabiť miestne ostreľovanie alebo útok z priestorov akadémie.
Vyšetrovanie BBC však naznačuje, že výbuch bol spôsobený čínskou raketou "modrý šíp" LJ-7. Analýza dokázala, že nad Tripolisom vtedy lietalo len jedno zariadenie schopné raketu vystreliť, a to bezpilotné lietadlo I-lung II, ktorý v tom čase pôsobil iba na jednej leteckej základni v Líbyi - Chádim.
Vyšetrovanie BBC aj OSN ukázalo, že práve SAE dodali a prevádzkovali drony, ktoré tam boli umiestnené, čím porušili zbrojné embargo OSN, ktoré v Líbyi platí od roku 2011. BBC našla aj zbrojný register, ktorý dokazuje, že SAE v roku 2017 nakúpili 15 dronov I-lung II a 350 rakiet LJ-7.
Vyšetrovanie ďalej ukázalo, že Egypt umožňuje SAE využívať ich letecké základne v blízkosti líbyjských hraníc. Vo februári 2020 boli drony pravdepodobne presunuté z Líbye na egyptskú základňu na západe krajiny. Satelitné snímky tiež ukazujú, že z ďalšej egyptskej základne - Sídí Barrání - lietajú stíhačky typu Mirage 2000 namaľované farbami Spojených arabských emirátov. Tento model stíhačiek bol podľa OSN použitý v minulosti pri útoku na migračné centrum na juhu Tripolisu, ktorý zabil 53 ľudí.
Na otázky BBC Spojené arabské emiráty ani Egypt bezprostredne nereagovali.
SAE aj Egypt v januári tohto roku opätovne vyjadrili podporu mierovému procesu OSN a zaviazali sa nezasahovať do líbyjskej vojny. V uplynulom roku však stúpa využívanie bezpilotných lietadiel oboma stranami konfliktu. Začiatkom tohto roka BBC odhalila, že Turecko tiež porušuje zbrojné embargo OSN v krajine.
V severoafrickej Líbyi vypukol chaos po povstaní z roku 2011, ktoré leteckými údermi podporila aj vojenská aliancia NATO. Povstanie v rámci tzv. arabskej jari viedlo k pádu dlhoročného režimu líbyjského diktátora Muammara Kaddáfího a k jeho smrti.
