V sobotu 29. augusta uplynie 70 rokov od toho, ako komunistická moc spustila Akciu R (Rehoľníčky) namierenú proti ženským reholiam. Išlo o násilné sústredenie členiek ženských reholí do niekoľkých kláštorov. Ďalšie rádové sestry poslala totalitná moc do českého pohraničia na nútené práce do textiliek.
Akcii R predchádzala Akcia K zameraná proti mužským kláštorom, ktorú predstavitelia komunistickej moci začali z 13. na 14. apríla 1950. V tú noc, ktorá sa označuje ako Barbarská noc, vtrhli príslušníci bezpečnostných orgánov do 56 mužských kláštorov. Ďalšie zásahy nasledovali v noci z 24. na 25. apríla a z 3. na 4. mája.
Tieto násilné zásahy len na Slovensku postihli takmer 1200 mužských rehoľníkov z 15 reholí, žijúcich v 76 kláštoroch. Týchto rehoľníkov sústredili do kláštorov v Mučeníkoch (dnes Močenok), Hronskom Beňadiku, Podolínci, Kostolnej a v Báči, v ktorých sa režim riadil podľa pravidiel blízkych väzniciam. Najprísnejší režim vládol v kláštore v Podolínci.
Kým likvidácia mužských kláštorov sa pripravovala tajne a uskutočňovala sa v noci, zásah proti ženským reholiam sa začal v ranných hodinách 29. augusta 1950. Počas Akcie R, ktorá trvala do 31. augusta, bolo sústredených 1962 rehoľníčok a obsadených 137 kláštorných objektov. Rehoľníčky postupne zhromaždili v 16 sústreďovacích kláštoroch.
Ďalších vyše 1600 rehoľných sestier ostalo pracovať v nemocniciach, pretože vtedajší totalitný režim za ne nevedel nájsť adekvátnu náhradu. Viac ako 800 rehoľníčok premiestnili do českého pohraničia na prácu v textilnom priemysle. Počas akcie došlo približne na 15 miestach na Slovensku k väčším zhromaždeniam občanov, ktorí nesúhlasili s likvidáciou rehoľných komunít. Na viacerých miestach ľudia obsadili kláštory a nedovolili rehoľníčky odviesť, pričom dochádzalo aj k ostrým konfrontáciám. V tých kláštoroch sa akcia zopakovala v noci za účasti príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti (ZNB), Ľudových milícií a Štátnej bezpečnosti (ŠtB).
Po obsadení kláštorov boli podľa Ústavu pamäti národa (ÚPN) nešetrným zaobchádzaním zo strany vtedajších štátnych orgánov zničené knižnice a rozkradnuté mnohé vzácne rukopisy, tlače, obrazy či nábytok. Samotné budovy získali najmä krajské a miestne národné výbory, rôzne administratívne úrady, telovýchovné spolky či detské domovy. Komunistická štátna moc nazerala na rehole ako na nebezpečného ideologického nepriateľa, ktorý má značný vplyv na masy. Išlo však aj o hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý rehole spravovali. V správe určenej Ústrednému výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) sa uvádzalo, že akcie znamenali najväčší majetkový presun od privlastnenia majetku Nemcov, znárodnenia a pozemkovej reformy.
O Akcii R, otvorenom zásahu vtedajšieho totalitného režimu proti ženským reholiam, vypovedá aj dokumentárny film Pilátova amnestia od rehoľníčky a filmárky Ivy Kúšikovej. Dokument obsahuje autentické svedectvá rehoľníčok, ktoré na vlastnej koži prežili vyvážanie zo svojich kláštorov a následné vyhnanstvo napríklad v českom pohraničí. Rehoľný život sa čiastočne obnovil po oznámení Generálnej prokuratúry Československej socialistickej republiky (ČSSR) z 29. novembra 1968. Jeho reálne oživenie však priniesla až Nežná revolúcia z roku 1989, ktorá priniesla demokratizáciu spoločnosti a koniec totalitnej vládnucej moci reprezentovanej KSČ.
