Výška odstupného závisela od toho, koľko rokov pôsobili v Národnej rade SR. Viacerí bývalí zákonodarcovia, ktorých oslovila agentúra SITA, sa vrátili k svojej pôvodnej profesii.
Bývalý šéf Mostu-Híd a podpredseda parlamentu Béla Bugár uviedol, že má čo robiť aj po odchode z vrcholovej politiky. „Mám čo robiť v záhrade a mám aj malú firmu. Cez firmu si platím odvody, lebo ešte nie som na dôchodku,“ povedal. Firmu si založil v roku 2007, keď rozmýšľal o odchode z politiky. „Nakoniec som sa musel vrátiť a firma fakticky ostala v hibernovanom stave,“ podotkol a dodal, že neuvažuje o tom, aby ju rozbehol. Do aktívnej politiky nemieni vstúpiť. Poznamenal však, že raz za týždeň príde na ústredie Mostu-Híd. „Keď je to potrebné, tak pomôžem,“ doplnil.
Bývalý minister kultúry Marek Maďarič sa v minulom volebnom období vzdal členstva v strane Smer-sociálna demokracia (Smer-SD). Do parlamentu viac nekandidoval. Momentálne sa venuje autorskej činnosti. „Píšem filmový scenár,“ povedal. Bližšie podrobnosti nechcel prezradiť. Zopakoval, že do politiky sa nechce vrátiť.
Niekdajší predseda ústavnoprávneho výboru parlamentu Róbert Madej za Smer-SD už nekandidoval. Povedal, že politiku nesleduje a je to pre neho uzavretá kapitola. „Veľmi pekne som sa poďakoval a poprosil som, aby ma nedávali na kandidačnú listinu. Bolo to moje vlastné rozhodnutie. Oveľa viac sa teraz venujem rodine a popri tom mám jednu prácu,“ povedal. Pôsobí ako advokát.
Exposlanec Slovenskej národnej strany (SNS) Štefan Zelník sa venuje medicíne. Je lekár, chirurg. „Vrátil som sa k pôvodnej práci, od ktorej som vlastne nikdy neodišiel. Ambulujem, operujem, starám sa o zdravotnícke zariadenie. Venujem sa organizácii zdravotníctva,“ poznamenal. Stal sa tiež prezidentom Asociácie polikliník a zdravotníckych zariadení. Zdravotníctvo podľa neho nie je ani koaličné, ani opozičné. „O svoje skúsenosti a vedomosti sa vďačne podelím, nemusím byť pritom v nejakej politickej strane. Na protest proti Andrejovi Dankovi (SNS) som vystúpil zo strany, aj som sa vzdal funkcie podpredsedu strany,“ doplnil Zelník.
Exposlanec Martin Poliačik (PS) vedie Akadémiu kritického myslenia. Podľa neho sa akadémii darí, pretože má teraz viac času na komunikáciu s klientmi. S manželkou má tiež marketingovú firmu. Pomáha klientom napríklad nastaviť dlhodobú stratégiu alebo zadefinovať víziu a hodnoty. S manželkou rozbiehajú aj tretiu firmu, ktorá sa má venovať obchodu.
Poliačik v minulom volebnom období odišiel zo strany Sloboda a Solidarita (SaS) a stal sa súčasťou strany Progresívne Slovensko (PS). Tá sa v tohtoročných voľbách nedostala do parlamentu. Teraz sa práci v strane venuje, ako povedal, minimálne. „Skôr som kamarát na telefóne, keď niekto potrebuje v nižších štruktúrach strany poradiť,“ poznamenal.
Poliačik priznal, že dostal ponuku na pôsobenie v diplomacii. „To je vec, ktorú teraz nechávam otvorenú. Hlavne ma baví všetko, čo sa týka Rady Európy, lebo tam som bol štyri roky v parlamentnej delegácii a myslím si, že to prostredie veľmi dobre poznám. Bol som oslovený, či by som si vedel predstaviť takúto vec,“ uviedol a dodal, že momentálne sa do aktívnych politických funkcií nechystá.
Poslanci, ktorí sa nedostali do parlamentu alebo sa rozhodli odísť z politiky, nezostali bez príjmu. Zákon o platových pomeroch ústavných činiteľov im určuje odstupné vo výške troch platov, teda vyše 9-tisíc eur. Podmienkou je, aby svoj mandát vykonávali minimálne päť rokov. S dvomi platmi vo výške viac ako 6-tisíc eur odišli tí, ktorí boli v Národnej rade SR aspoň päť mesiacov a menej ako päť rokov.
Plat poslanca v roku 2020 predstavuje 3 039 eur. Okrem toho má nárok aj na paušálne náhrady, tie sú nezdanené a nepodliehajú odstupnému. Poslanec s trvalým pobytom z Bratislavského kraja poberá sumu 1 824 eur a poslanci z ostatných krajov dostanú viac, konkrétne 2 128 eur. Príjem „mimobratislavského poslanca“ tak predstavuje celkovo 5 167 eur a „bratislavského“ 4 863 eur.
