Ľudskoprávne skupiny sa však obávajú, že výnimočný stav umožní bezpečnostným zložkám tvrdo zasiahnuť proti ľuďom, ktorí po výbuchu protestujú proti establišmentu. Dvojtýždňový výnimočný stav vyhlásila libanonská vláda ešte 5. augusta, deň po ničivej explózii. Parlament ho schválil osem dní po tom, ako to nakazuje zákon, hoci ho tiež mohol zrušiť, pripomína televízia al-Džazíra.
So schválením výnimočného stavu nesúhlasil jediný člen parlamentu. Výnimočný stav bude trvať do 21. augusta a možno ho predĺžiť. Výnimočný stav umožňuje ozbrojeným silám obmedziť slobodu prejavu, zhromažďovania sa i tlače a tiež vstupovať do domov a zatýkať ľudí, ktorých považujú za bezpečnostnú hrozbu. Súdne konania sa budú odohrávať na vojenských súdoch, ktoré podľa Human Rights Watch a ďalších ľudskoprávnych skupín nespĺňajú normy pre riadny proces.
Predseda parlamentu Nabih Berri sa vyjadril, že armáda "neprijala kroky, ktorých sa ľudia obávajú, nezastavila televízne kanály a napriek chaosu v médiách nezasiahla a nechala priestor na protest", uvádzajú miestne médiá. Počas víkendových protivládnych protestov, ktoré si vyžiadali stovky zranených, však ozbrojené zložky mali použiť na demonštrantov nadmernú silu.
Explóziu 2 750 ton dusičnanu amónneho, ktorý niekoľko rokov uskladňovali v bejrútskom prístave, spôsobil pravdepodobne neďaleký požiar. Pocítili ju vo viacerých častiach mesta a v okruhu niekoľkých kilometrov spôsobila rozsiahle škody. Zomrelo najmenej 200 ľudí, zhruba 6 000 utrpelo zranenia a niekoľko stoviek tisíc obyvateľov prišlo v priebehu niekoľkých sekúnd o strechu nad hlavou.
