Vypovedať chcela ešte jedna svedkyňa, ktorá bola stavebníčkou v Marianke a mala spor so starostom. Jej výpoveď však prokurátor, obžalovaný s obhajcom ani sudca nenavrhli, lebo sa netýkala žiadneho z desiatich prípadov. Pojednávanie je vytýčené aj na štvrtok 13. augusta, pričom po vypočutí svedkov obidve strany prednesú záverečné reči a bude vynesený rozsudok.
Jeden zo svedkov vypovedal, že keď prišiel za obžalovaným so žiadosťou o stavebné povolenie, ten mu sľúbil prehodnotenie jeho prípadu. „Starosta sa ma opýtal, či môžem poskytnúť sponzorský dar na rozvoj obce, čo som považoval za logické, že keď sa v obci stavalo a mohol som si to dovoliť, tak som s darom súhlasil,“ uviedol. Dodal, že povolenie mu bolo vydané asi o pol roka a medzi darom a stavebným povolením nevidí žiaden súvis.
Ďalšia svedkyňa, ktorá čakala na kolaudačné rozhodnutie, vypovedala, že nakoniec bola u starostu, ktorý od nej žiadal dar dvetisíc eur. Ona to pokladala za vydieranie a odmietla, lebo ako dôchodkyňa nemá toľko peňazí, na čo ju podľa jej slov vyhodil s tým, že sa to bude riešiť ináč. Následne jej bolo povedané, že má posunutý plot a iné nedostatky. „Potom ma začali vydierať, písali mi listy, sledovali ma, či bývam v neskolaudovanom dome,“ povedala svedkyňa s tým, že všetko mala v poriadku a vydokladované. Nakoniec dostala kolaudačné rozhodnutie, ale cesta podľa nej nebola dodnes skolaudovaná a starosta sa vôbec o obec nestaral. Obhajoba argumentuje tým, že kolaudačné konanie bolo prerušené pre chýbajúcu projektovú dokumentáciu.
Posledná svedkyňa vypočutá na hlavnom pojednávaní, ktorá v tom čase pracovala na obecnom úrade v Marianke, uviedla, že z ich kancelárie, kde sedeli tri zamestnankyne, boli dvere k starostovi obvykle otvorené. „Keď nejakí ľudia prišli, tak doniesli kolegyni dar na základe darovacej zmluvy,“ objasnila. Dodala, že si nepamätá konkrétny prípad. Keď starosta oslovoval stavebníkov, podľa nej im hovoril o tom, na čo všetko majú byť v obci tieto peniaze použité. Podľa svedkyne sa s tým, že obci poskytujú občania dary, nerobili žiadne tajnosti a nikto nehovoril, že by ho k tomu niekto nútil. Po prestávke súdne pojednávanie pokračuje doplnením listinných dôkazov a ich čítaním.
Hlavné pojednávanie sa začalo 16. júna, kedy prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) prečítal obžalobu, kde v desiatich prípadoch od roku 2011 obvinil bývalého starostu Radovana J. z trestného činu brania úplatku. Obžalovaný prehlásil, že je skalopevne presvedčený o svojej nevine. Pred začiatkom hlavného pojednávania sa tiež vyjadril, že je rád, že po piatich rokoch sa dozvie, z čoho je obžalovaný, pretože on sa necíti vinný a korupciu odsudzuje.
Radovan J. ako profesionálny právnik uviedol, že by si nikdy nedovolil vymyslieť niečo, čo nie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Ako ďalej uviedol, žiadal „len dary pre obec“, pretože v tom čase nemala samospráva na financovanie rozvojových projektov a takto sa snažil s týmto zámerom prostriedky zabezpečiť. Z viac ako 300 stavebníkov dalo dary viac ako 100, preto nie je možné podľa neho hovoriť, že tieto dary pre obec vynucoval. Podľa jeho obhajcu neobsahuje obžaloba také dôkazy, ktoré by mohli rozhodnúť o vine obžalovaného.
„Starosta bol uznesením obecného zastupiteľstva zaviazaný vyzývať stavebníkov na poskytnutie darov obci. Obžalovaný takto nepostupoval len v 10 prípadoch, ktoré sú mu kladené za vinu, ale celkom v 111 prípadoch. Dary boli vo všetkých prípadoch na základe transparentných zmlúv poukázané na transparentný účet obce a boli využité v prospech obce,“ povedal obhajca.
Národná kriminálna agentúra zadržala Radovana J. na obecnom úrade v novembri 2015. Vyšetrovateľ ho obvinil z trestného činu prijímania úplatku, lebo mal od obyvateľov za vydanie stavebných povolení vyžadovať dary pre obec. Polícia vyšetrovanie prípadu ukončila v roku 2018 a prokurátor ÚŠP obžaloval exstarostu 8. novembra pre trestný čin prijímania úplatku. Po rozhodnutí ŠTS aj Najvyššieho súdu SR bol bývalý starosta od začiatku stíhaný na slobode. Obvinenia od vzniku kauzy odmietal a údajné úplatky označil za dobrovoľné dary od obyvateľov na rozvoj obce.
