Nachádzali ste sa počas výbuchov v Libanone? Alebo ste boli priamo v Bejrúte a okolí? Napíšte nám o tom a nezabudnite pridať svoju fotku na tip@novycas.sk!
V roku 2013 mal Prokošev trvalý pobyt v ukrajinskej Odesse. Našiel si prácu ako kapitán na lodi Rhosos, keď ešte patrila cyperským majiteľom. Keď z nej odchádzal, prevzal ju nový majiteľ, Rus Igor Grečuškin. Keď mu znovu ponúkol prácu na Rhosose, povedal si, prečo nie, keď majiteľ je jeho rodák. Prvé podozrenie pochytil, keď Grečuškin nechal vymeniť celú posádku. Ukázalo sa, že tej starej neplatil mzdu.
Loď viezla náklad hnojív z Turecka do Grécka a Grečuškin ju cestou poslal do Libanonu po ďalší náklad. Na palubu mali uložiť stroje, tie však boli príliš ťažké. Kým tento problém riešili, stará posádka podala žalobu pre nevyplatenú mzdu a loď v Bejrúte zadržali. Väčšina novej posádky odišla, no Prokošev ešte s pár ďalšími zostali na lodi ako rukojemníci. Nechceli ich pustiť, kým nezaplatia prístavné poplatky. Grečuškin sa o nich prestal starať úplne, jedlo im dávali ľudia z prístavu. Ani ruský konzulát im nepomohol. Nakoniec predali palivo z lode a za to si najali právnika, ktorý po roku súdnou cestou vymohol ich prepustenie.
Len Prokoševovi dlhuje Grečuškin na výplate 50 000 eur, ďalším námorníkom tiež dlhuje desaťtisíce. Na ruských súdoch sa však spravodlivosti nedovolali. Po ich odchode v roku 2014 libanonské ministerstvo dopravy nechalo z Rhososu vyložiť náklad. Neudržiavaná loď, z ktorej nemal kto pumpovať presakujúcu vodu, sa pred 2 - 3 rokmi v prístave potopila. O hnojivo sa nikto nehlásil. „Je to ich chyba. Nemali dôvod zadržať celú loď, mali sa jej zbaviť čím skôr. A hnojivo mali použiť na poliach. Ak sa o náklad nikto nehlási, znamená to, že nikomu nepatrí,“ povedal Prokošev pre portál Nastojaščeje vremja.
